Modernizácia trate Bratislava – štátna hranica SR/ČR

16.06.2016

1.) Už v roku 2000 podpísali generálni riaditelia ŽSR a ČD memorandum o modernizácii úseku Bratislava - Praha. Čo od tej doby ŽSR v rámci svojho úseku po Kúty urobili?

* vysvetlivky KRŽZaS - komplexná rekonštrukcia železničného zvršku a spodku KR - komplexná rekonštrukcia

PJD - pevná jazdná dráha (pevná jazdná dráha je typom železničného zvršku bez koľajového lôžka. Koľajnice sú upevnené na betónovú dosku alebo podval osadený v betónovom lôžku. Náklady na jej zriadenie sú asi o 50% vyššie ako pri klasickej konštrukcii, avšak jej životnosť sa odhaduje na 60 rokov. Uplatňuje sa najmä na vysokorýchlostných tratiach, na mostoch a v tuneloch)

2.) Akou maximálnou rýchlosťou dnes jazdia osobné vlaky v úseku BA - Kúty?

Maximálne rýchlosti sú v úseku:

Štátna hranica – Kúty: 120 km/h

Devínska Nová Ves – Kúty: 140 km/h

Devínska Nová Ves – Bratislava - hlavná stanica: 120 km/h

3.) Čo budete robiť s premiérovým deklarovaným sľubom modernizovať trať BA - Brno? Začnete kresliť konkrétny projekt?

Predmetný úsek je zaradený do tzv. koridoru E - Drážďany – Praha – Bratislava – Budapešť – Bukurešť – Constanta. Železnice SR podali v 02/2016 v rámci tzv. druhej výzvy CEF žiadosť o financovanie úseku Devínska Nová Ves- Kúty – štátna hr. SR/ČR z prostriedkov CEF. Ide o vypracovanie projektovej dokumentácie spomenutého úseku a realizácie troch medzistaničných úsekov, konkrétne:

- Devínska Nová Ves - Zohor

- Zohor – Malacky

- Kúty – št. hranica SR/ČR

Rozhodnutie o zaradení projektu do CEF očakávame v priebehu júla 2016. Až po tomto rozhodnutí budeme konkrétne vedieť, aké práce budú na predmetnom úseku zrealizované.

4.) Čo by obnášala modernizácia úseku BA - Kúty? Musela by sa tu na viacerých úsekoch položiť úplne nová trať? Ak áno, koľko kilometrov nových koľajníc by sa muselo položiť?

V rámci podaných žiadostí CEF by sa realizovala modernizácia úseku trate Devínska Nová Ves - Zohor – Malacky v dĺžke 20,6 km a úseku Kúty – št. hr. SR/ČR v dĺžke 6,6 km. Technický stav železničnej infraštruktúry v tomto úseku značne zaostáva za štandardnou technickou úrovňou modernizovaných úsekov.

Medzi hlavné nedostatky partia:

- množstvo úrovňových krížení s cestnou sieťou

- nedostatočná únosnosť železničného spodku

- nedostatočná záťaž na nápravu

- bez vybavenia ERTMS

- zastaralé zabezpečovacie zariadenia

Realizáciou modernizácie sa dosiahne:

- zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti železničnej infraštruktúry

- zvýšenie komfortu pre cestujúcu verejnosť

- zníženie času cestovania

- zníženie nehodovosti

- naplnenie medzinárodných predpisov v súlade s predpismi AGC a AGTC

V rámci modernizácie traťových úsekov sa uvažuje:

- s komplexnou obnovou železničného zvršku a spodku

- s modernizáciou zabezpečovacích zariadení

- so zavedením systému ERTMC (ETCS systém a GSM-R)

- s peronizáciou staníc

- s odstránením úrovňových prechodov a priecestí

- s obnovou železničných mostných objektov

Z uvedených úsekov sme najďalej na úseku Kúty – št. hranica SR/ČR, kde práve prebiehajú rokovania už aj s českou stranou ohľadne mosta nad riekou Morava. Hraničný most cez rieku Moravu na traťovom úseku Kúty – Lanžhot je dlhý 224,4 m a je situovaný na dvojkoľajnej trati. Tri polia mosta sú na českej, osem polí na slovenskej strane. Konštrukcia a spodná stavba mosta sa nachádza v zlom technickom stave, ktorý obmedzuje jazdy nákladných vlakov na 30km/h a osobných vlakov na 80 km/h.

Na základe rokovaní zástupcov ŽSR, SŽDC a ministerstiev dopravy oboch strán bolo uzatvorené memorandum medzi MDVaRR SR a Ministerstvom dopravy ČR o spolupráci pri príprave a realizácii prestavby železničného mostného prepojenia na slovensko-českej štátnej hranici v úseku Brodské – Lanžhot. V súčasnosti sa pripravuje dohoda o podmienkach prestavby hraničných železničných mostov na traťovom úseku Brodské – Lanžhot, ktorá bude upravovať kompetencie práv a povinností oboch strán.

5.) O koľko by sa po modernizácii zvýšila maximálna rýchlosť osobných vlakov a aká časová úspora by sa tým dosiahla?

Na túto otázku maximálnej rýchlosti sa treba pozerať z celkového pohľadu celého úseku: št. hranica ČR/SR – Kúty – Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo – št. hranica SR/MR. Po realizácii tohto globálneho projektu sa predpokladá, že rýchlosť niektorých expresných vlakov dosiahne na istých úsekoch 200 km/h (s výnimkou úsekov, kde dosiahnutie max. rýchlosti by bolo neefektívne). Predpokladaná úspora času by tak bola 38 minút, čo prinesie zlepšenie konkurencieschopnosti oproti cestnej doprave.

6.) Aké by boli predpokladané finančné náklady?

Na základe štúdie realizovateľnosti a žiadosti pre financovanie CEF sú predpokladané náklady modernizácie spomínaných úsekov trate spolu vo výške 360,4 mil. €.

7.) Aké podmienky by ŽSR museli splniť, pokiaľ by chceli na túto modernizáciu čerpať prostriedky z eurofondov? Ak je to vôbec teoreticky možné vzhľadom na fakt, že sa jedná o región "bohatej" Bratislavy ...

Jednými z hlavných podmienok pre financovanie projektov z prostriedkov EÚ sú:

- mať štúdiu realizovateľnosti – čo je v tomto prípade už splnené (v r. 2015 bola cestou MDVaRR SR spracovaná a schválená štúdia realizovateľnosti na tento úsek),

- posúdenie vplyvov stavby na životné prostredie tzv. EIA (v súčasnosti zabezpečujeme výber zhotoviteľa procesu EIA)

- samozrejme projektová dokumentácia s právoplatnými stavebnými povoleniami.

8.) Máte predstavu, ako dlho by táto modernizácia mohla trvať (od výberu projektanta až po realizáciu)?

Na túto otázku je v tejto chvíly ťažko odpovedať, nakoľko do toho vstupuje mnoho faktorov, napríklad dve verejné obstarávania (na projektanta, potom na zhotoviteľa realizácie stavby), samotný proces prípravy projektu je tiež ovplyvňovaný verejnoprávnymi konaniami, či už pri získavaní územných rozhodnutí, stavebných povolení, alebo majetkovo-právnych vysporiadaní, atď. Radi by sme však využili možnosti, ktoré poskytujú európske fondy (či už CEF alebo OPII), ktoré sú ohraničené rokom 2023.

9.) Ako naložíte s ďalšími projektmi, ktoré spomínal premiér? Svrčinovec, Púchov ...

ŽSR v rámci žiadostí podaných do tzv. druhej výzvy CEF je aj projekt na úsek Čadca – št. hranica SR/ČR. Uvedený úsek je súčasťou pokračovania modernizácie koridoru VI. Úsek Žilina – Krásno bol už zmodernizovaný v predchádzajúcom programovom období OPD 2007 – 2013. V súčasnosti sa tiež pripravuje investičná akcia Púchov – Lúky pod Makytou – Horní Lideč - komplexná rekonštrukcia trakčného vedenia, ktorej predmetom je aj úprava geometrickej polohy koľaje voči trakčnému vedeniu, výmena zabezpečovacieho zariadenia a zmena trakčnej sústavy z jednosmernej na striedavú.