Prvými rušňami na slovenských tratiach II. hlavného ťahu elektrifikovaného striedavou elektrifikačnou sústavou 25 kV/50 Hz boli od roku 1967 stroje radu S 489.0. Charakterizovali ich kremíkové usmerňovače, mechanické vyrovnávanie nápravových zaťažení pomocou šikmých tyčí, regulácia odbočkovým autotransformátorom na strane vysokého napätia, bezrázsochové podvozky s vedením nápravových ložísk ojničkami a veľmi osobitá architektúra skrine, vyhotovenej z laminátu (v tejto súvislosti boli priaznivo hodnotené jeho izolačné vlastnosti).
S nimi prakticky zhodné boli novšie rušne S 499.0 a S 499.1, dodávané v rokoch 1968-1969 a opatrené rýchlejším prevodom v nápravových prevodovkách. Pomocné pohony týchto rušňov boli ovládané prostredníctvom tyristorových fázových regulátorov (ReCKDYn).
Od dvojsystémových rušňov radu ES 499.1 boli odvodené veľmi pokrokové stroje S 499.2, ktoré boli vybavené novými a ľahšími polopantografmi s menšími neodpruženými hmotami. Využívali výkonné olejové chladenie polovodičových prvkov rušňa, umožňujúce obmedziť ich celkový počet. Dodávané boli v roku 1988.
Prvým uplatnením tyristorovej trakčnej regulácie na elektrických hnacích vozidlách slovenských železníc sa stali päťvozňové elektrické motorové jednotky ŠM 488.0 (Studénka, elektrická časť MEZ Vsetín) využívané od roku 1969 pre zabezpečenie prímestskej dopravy na elektrifikovaných tratiach v okolí Bratislavy a Trnavy. Ich zvláštnosťou bolo pomerne nezvyčajné využitie kĺbových hriadeľov pre spojenie medzi nápravami a trakčným motorom, zaveseným pozdĺžne pod vozňovou skriňou.
Zaujímavé technické novinky sa objavili na rušňoch S 458.0, dodávaných v rokoch 1973-1978 a určených pre posun a ľahkú traťovú službu. Za najvýznamnejšie možno považovať uplatnenie tyristorových fázových regulátorov v trakčných obvodoch rušňov a trakčné motory pracujúce počas práce na zvážnom pahorku s cudzím budením.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.