Jediným novým elektrickým trakčným vozidlom sa v sledovanom období stal motorový vozeň EMU 49.001 pre Tatranskú elektrickú vicinálnu dráhu. Zásadnejším rozdielom oproti starším štvornápravovým motorovým vozňom z roku 1912 sa stalo iba nepriame riadenie hlavného kontroléru, ktorý bol v tomto prípade umiestnený pod vozňovou skriňou. Vyrobila ho vagónka Tatra Smíchov v roku 1931.
V súvislosti so vznikom slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava bolo potrebné na hraniciach vytvoriť nové hraničné prechody: Kúty – Lanžhot (Landshut), Holíč pri Morave – Hodonín (Göding), Skalica na Slovensku – Sudoměřice Petrov (Sudomierschitz Petrau), Myjava – Vrbovce (neskôr Javorník – Jawornik), Horné Srnie – Vlársky priesmyk (Wlara Pass) a Lúky pod Makytou – Horní Lideč (Ober Litsch). Zásahy Nemecka sa však netýkali len organizácie železničnej dopravy medzi Slovenskom a Protektorátom. Počas obsadzovania zóny pozdĺž novej štátnej hranice zastavili nemeckí vojaci 19.3.1939 v stanici Lamač dopravu a neskôr začali robiť prehliadky vo vlakoch. Rovnako postupovali aj v Smoleniciach, Novom Meste nad Váhom a Trenčianskej Teplej. Aj keď tieto opatrenia mali len prechodný charakter, upozornili obyvateľstvo na novú politickú a mocenskú situáciu.
Po vyhlásení samostatného Slovenska považovalo Maďarsko situáciu za priaznivú pre nové územné anexie a napadlo Podkarpatskú Rus a východné Slovensko. V období 17.3.-10.4.1939 zastavili MÁV prevádzku na košickej peáži s cieľom zdržať nástup slovenskej armády v tejto oblasti. To sa im podarilo dosiahnuť a výsledkom boli ďalšie územné straty Slovenska. Dňa 7.4.1939 bola maďarským železniciam odovzdaná stanica Stakčín, čím vznikol nový hraničný prechod Snina – Stakčín (Takcsány). Otvorený bol 20.7.1939 súčasne s prechodom Mezev – Počkaj (Ferenctelep). V tomto období boli v súvislosti s nepodstatnými úpravami hraníc na slovenskom juhu SŽ vrátené stanice a zastávky Miloslavov, Čeklis (Bernolákovo), Gáň, Nová Ves nad Žitavou a Veľtaty. Nové hraničné prechody boli Čeklis (Bernolákovo) – Senec (Szenc) a Gáň – Galanta.
Pokoj, potrebný pre konsolidáciu rozbúrených pomerov na SŽ, neprinieslo ani tzv. poľské ťaženie, bezprostredne vedúce k začatiu 2. svetovej vojny. Nemecké vojenské transporty sa od 15.8.1939 začali sústreďovať v oblasti Žiliny a od 20.8.1939 i na Orave. Vojenský grafikon zaviedli SŽ v období od polnoci z 27. na 28.8.1939 do polnoci zo 14. na 15.10.1939. Nemecké transporty smerovali cez Žilinu a Vrútky do Spišskej Novej Vsi, prázdne súpravy sa vracali cez Margecany, Brezno, Zvolen a Kozárovce späť do Nemecka. Poliaci uzavreli hraničný prechod Čadca – Svrčinovec dňa 24.8.1939, Čadca – Mosty a Trstená – Suchá Hora 29.8.1939, Medzilaborce – Lupków 2.9.1939 a Orlov – Plaveč – Muszyna 3.9.1939. Pohraničné traťové úseky pritom dôkladne zničili, vrátene tunelov na Mosty, do Lupkkówa i pri Muszyne. Po porážke Poľska Nemeckom a vzniku Generalgouvernementu boli Slovensku vrátené trate Trstená – Suchá Hora št. hranica (8.9.1939). Prevádzka v úseku Čadca – Zwardoň sa otvorila 8.9.1939, Orlov – Plaveč – Muszyna 15.9.1939 a z Čadce do Mostov sa začalo jazdiť až 5.2.1940, po oprave poškodeného tunela.
Začiatkom roka 1940 sa dramatická situácia v slovenskej doprave upokojila. Poslednou spomienkou na hektický rok bola dostavba systému hraničných prechodov na nových hraniciach: dňa 21.1.1940 bola otvorená prevádzka na prechodoch Hontianske Tesáre – Hokovce (Egeg-Szalatnya) a Hrnčiarske Zálužany – Ožďany (Osgyán). Posledný nový prechod Slanec – Ruskov bol odovzdaný prevádzke 15.4.1940, pre slabú dopravnú frekvenciu bol však od 1.7.1940 uzavretý.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.