Železniční kroniky – významný historický pramen přístupný na internetu: medzinárodný seminár
Mgr. Daša Krčová, Ing. Miroslav Kunt
Český národný archív pri príležitosti sprístupnenia pamätných kníh na portáli Badatelna.eu zorganizoval seminár Železničné kroniky – významný historický prameň prístupný na internete. Seminár sa konal 10. marca v priestoroch národního archivu v Prahe na Chodovci. Cieľom semináru bolo predstaviť nielen portál, ale aj fenomén pamätných kníh železničných staníc a ďalších dopravných úradov v pôsobnosti ministerstva železníc.
Seminár otvorila pani PhDr. Emilie Benešová, vedúca oddelenia foto-, fono-, kinodokumentov a služieb verejnosti, ktorá informovala o digitalizácii pamätných kníh. Digitalizovali sa opisy a originály viac ako 1400 pamätných kníh železničných staníc, autobusových správ a letiska Senožaty. Digitalizovalo sa do formátu jpg., v rozlíšení 300dpi.
Ako prvá s prezentáciou s názvom Železničné pamätné knihy ako historický prameň vystúpila Mgr. Zora Machková, správkyňa zbierky pamätných kníh, v ktorom sa zamerala na obsahovú stránku pamätných kníh. V Českom národnom archíve sú uložené aj pamätné knihy z prechodových staníc ČSD mimo Československa, Podkarpatskej Rusi a v minulosti aj pamätné knihy zo Slovenska do roku 1938, ktoré však boli v roku 1993 delimitované Slovenskému národnému archívu. Zaujímavou je pamätná kniha železničnej stanice pražského Masarykovho nádraží, ktorej spracovateľom bol neskôr známy spisovateľ Adolf Branald. V úvode pamätnej knihy zachytil na 87 stranách históriu stanice od roku 1845. Autorka aj poukázala na význam pamätných kníh, ktorá spočíva nielen v popise histórie železničnej či regionálnej, ale aj v komplexnosti zachytených prelomových udalostí plošne na celom území štátu.
Seminár pokračoval príspevkom História pamätných kníh na železnici spoluautorov Ing. Miroslava Kunta a Zdeňka Hrdinu. Prvá myšlienka písania pamätných kníh bola zverejnená v časopise Železniční revue z roku 1919, kde úvahu o písaní pamätných kníh železničných staníc publikoval prednosta stanice Chlumec nad Cidlinou František Bek: “Přitom jsem přišel k překvapujícímu poznání, jak místní historik ve svých pracích kuse a nevšímavě odbýval dějiny dráhy, která celému kraji vtiskla svůj ráz, bez níž by město a okolí naprosto nemohly býti tím, čím jsou dnes“ a úvahu končí nápadom, že by sa myšlienky mohlo ujať ministerstvo železníc. V roku 1923 ministerstvo železníc vydalo výnos Pamětní knihy železničních úřadů. Sebrání pamětí na dobu převratu, ktorým sa začala tradícia písania pamätných kníh na železnici. Ing. Kunt účastníkom výnos predstavil bližšie. Pre zachovanie pamätných kníh boli jednotlivé staničné a dopravné úrady povinné zasielať do železničného archívu pri ministerstve opis pamätnej knihy. Toto opatrenie sa ukázalo ako veľmi potrebné, keď niektoré stanice svoje pamätné knihy omylom zlikvidovali. S nástupom nových pomerov, po vzniku Protektorátu, výnosom ministerstva dopravy z 30.7.1940 bolo vedenie pamätných kníh zrušené a originály zo staníc fyzicky zlikvidované. Napríklad na riaditeľstve štátnych dráh v Olomouci boli pamätné knihy protokolárne spálené, na riaditeľstve v Hradci Králové boli použité ako vložky do balíkov pre spisy. Po oslobodení, už v roku 1945 ministerstvo dopravy vydalo výnos o znovuzavedení pamätných kníh. Okrem iného bolo potrebné doplniť aj informácie z predchádzajúceho obdobia, dialo sa tak aj s využitím dochovaných opisov v tom čase už z dopravného archívu. Ďalší výnos z roku 1953 už však nechal písanie pamätných kníh na dobrovoľnosti, čím písanie pamätných kníh postupne zanikalo.
Situácia na Slovensku však bola iná. Príspevok o Pamätných knihách železničných staníc na Slovensku predniesla Mgr. Daša Krčová, podniková archivárka Železníc Slovenskej republiky. V úvode nadviazala na Ing. Kunta, keď účastníkov previedla históriou písania pamätných kníh prostredníctvom výnosov ministerstva, ale aj rozkazov jednotlivých riaditeľstiev štátnych železníc, ktorých bolo viacero za celé obdobie. V celej histórii písania pamätných kníh, vedenie pamätnej knihy na Slovensku nikdy zrušené nebolo, dokonca v roku 1942 bol výnos z roku 1923 novelizovaný. Aj keď v Čechách po roku 1953 bolo písanie pamätných kníh dobrovoľné, na Slovensku to tak nebolo, čo dokazujú ďalšie rozkazy z jednotlivých správ dráh a tiež samotná zbierka pamätných kníh, ktorá je živá až do súčasnosti. Posledná Smernica o tvorbe, vedení a uchovávaní pamätnej knihy na ŽSR, vyšla v roku 2009. Mgr. Krčová sa ďalej v príspevku zamerala na súčasnú situáciu a účinnosť smernice. V súčasnosti na ŽSR pamätnú knihu píšu všetky samostatné železničné stanice a pre lepšiu motiváciu je na ŽSR aj súťaž o najkrajšiu pamätnú knihu.
Na záver semináru Zdeňek Matych predstavil portál Badatelna.eu. Na praktickej ukážke prezentoval možnosti vyhľadávania na portály, vrátane vyhľadávania v plných textoch digitalizovaných kroník, ak boli prostredníctvom OCR pre strojové vyhľadávanie spracovateľné.
Odkazy:
- Digitalizovaná zbierka : http://www.badatelna.eu/fond/2284/inventar/
- Prezentácie zo seminára : http://www.nacr.cz/
- Článok o seminári : http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/6030-Zeleznicni-kroniky-vyznamny-historicky-pramen-pristupny-na-internetu/