23.04.2026
Téma Filiálky úzko súvisí s celkovým riešením železničnej dopravy v Bratislave. Z tohto dôvodu ŽSR pripravili štúdiu realizovateľnosti pre úsek Bratislava predmestie – Bratislava Filiálka, ktorej závery predstavujeme v tejto tlačovej správe.
BRATISLAVA – Štúdia podrobne preverila alternatívne technické riešenia nad rámec odporúčaní v štúdii uskutočniteľnosti pre železničný uzol Bratislava z roku 2019, a zároveň zohľadnila aktuálne prevádzkové podmienky, najmä Plán dopravnej obslužnosti Slovenska železničnou dopravou a zámer vedenia vysokorýchlostných vlakov cez železničný uzol Bratislava.
V úvode je potrebné vysvetliť, aký význam má ŽST Bratislava filiálka (ďalej len „Filiálka“) pre samotný železničný uzol Bratislava. V prvom rade by nová stanica v centre mesta mohla pomôcť vyriešiť problém s kapacitnými možnosťami hlavnej stanice v Bratislave, a to najmä v súvislosti s nákladnou dopravou. Pre železničnú nákladnú dopravu v smere východ – západ totiž existuje len jediná trasa, a to cez hlavnú stanicu a Lamač, čo je v podstate horský priesmyk. Existencia ŽST Filiálka by umožnila niektoré vlakové linky osobnej dopravy presmerovať práve sem, čo by pomohlo uľaviť preťaženej hlavnej stanici.
V druhom rade je možné Filiálku využiť ako záložnú stanicu pri prestavbe koľajiska hlavnej stanice. Plne funkčná Filiálka by dokázala v ranných a poobedňajších špičkách obslúžiť vlakom centrum mesta, s primeranou pešou dostupnosťou a s dobrým napojením na mestský uzol MHD Trnavské mýto. Poloha Filiálky je teda vzhľadom k usporiadaniu mesta lepšia a výhodnejšia, ako hlavná stanica.
Do tretice teda vytvára novú príležitosť prispôsobiť zázemie stanice v súvislosti s rozvojom územia v lokalite Trnavského mýta. Ide o služby či trávenie času potrebám cestujúcich ako aj vytvorenie príležitostí skĺbiť železničnú stanicu s obchodnými prevádzkami, bývaním a kanceláriami v nadstavbe nad koľajiskom a okolo koľajiska na plošne štedrom a polohovo atraktívnom pozemku jediného vlastníka.
„Projekt Filiálky považujem za kľúčový pre riešenie problémov s narastajúcim tlakom na dopravnú kapacitu hlavnej stanice. Aj vďaka tejto štúdii je tu možnosť vyriešiť problematiku uzla Bratislava zmysluplne,“ uviedol generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj.
5 variantov
Štúdia k Filiálke posudzovala celkovo päť variantov riešenia pre dva koncepty prevádzky A a B, a to:
- základný, porovnávací, pochádzajúci zo štúdie realizovateľnosti z roku 2019,
- podzemný po Mlynské nivy, s možným pokračovaním do Petržalky,
- povrchový a nadzemný po Mlynské nivy, s možným pokračovaním do Petržalky,
- s ukončením trate v ŽST Filiálka a možnosťou jej pokračovania v smere Mlynské nivy – Petržalka v rámci iného samostatného projektu,
- prestupný, s ukončením trate ŽSR v lokalite Trnavské mýto a prepojenie úseku ŽST Filiálka – Mlynské nivy mestskou dráhou.
Na špecifikácii variantov v zadaní štúdie sa podieľalo aj Mesto Bratislava, ktoré preferuje podzemné varianty. Spoločným problémom pre všetky podzemné varianty sú však geologické podmienky Bratislavy. Dôvodom je poloha mesta pri rieke. Hladina podzemnej vody sa v záujmovom území nachádza v úrovni cca -6 m pod úrovňou terénu a kolíše (je ovplyvnená Dunajom a dažďovými zrážkami zo svahov Malých Karpát).
Podzemná voda navyše prúdi približne v smere od Karpát k Dunaju, čo znamená, že každá líniová, umelá prekážka (stanica, tunel...), vybudovaná v podzemí kolmo na smer prúdenia vody vytvorí bariéru, prekážku podzemnej vode, ktorá môže spôsobiť jej vzdutie a narušenie základov už stojacich budov v okolí. A to je presne prípad podzemnej Filiálky.
CBA (cost-benefit analysis, t. j. analýza nákladov a výnosov)
Na základe výsledkov multikriteriálnej analýzy, v ktorej zohrala kľúčovú úlohu najmä priechodnosť územia, nakoniec boli na ďalšie ekonomické posúdenie prostredníctvom CBA analýzy odporučené varianty 2, 4 a 5:
- variant 2 s podzemným technickým riešením v celej dĺžke trasy, ktorý je navrhnutý pre prevádzkový koncept B, s limitovanou kapacitou stanice v oblasti Mlynských nív a s možnosťou budúceho rozšírenia smerom na Petržalku a Rusovce.
Obrázok 1: Pozdĺžny rez a koľajová schéma variantu 2 – PK A (5koľajná stanica Mlynské Nivy), PK B (ostatné) (zdroj: štúdia uskutočniteľnosti)
- variant 4 s možným pokračovaním trate, ktorý navrhuje prepojenie v úseku výh. Bratislava predmestie – ŽST Filiálka s možnosťou pokračovania smerom na Mlynské nivy a Petržalku v rámci samostatného projektu. Štúdia uvažuje o stanici Filiálka v dvoch úrovniach – nadzemnej, koncovej a podzemnej dvojkoľajnej stanici medzi ulicami Šancová a Legionárska, umožňujúcej pokračovanie trate v smere Mlynské nivy – Petržalka. Návrh ponecháva rezervu pre budúce rozšírenie nadzemnej časti stanice v prípade potreby zvýšenia kapacity.
Obrázok 2: Pozdĺžny rez a schéma variantu 4 – PK B (zdroj: štúdia uskutočniteľnosti)
- variant 5 s polohou stanice v mieste bývalej železničnej polikliniky medzi ulicami Šancová a Legionárska, ktorý navrhuje koľajisko stanice na estakáde s mimoúrovňovým križovaním ulíc Riazanská a Jarošova a s potenciálom komerčného využitia územia formou nadstavby.
Obrázok 3: Pozdĺžny rez a koľajová schéma variantu 5 – PK A (zdroj: štúdia uskutočniteľnosti)
Obrázok 4: Ideový návrh možného riešenia variantu 5 – PK A (zdroj: štúdia uskutočniteľnosti)
Ani jeden z posudzovaných variantov nedosiahol v CBA analýze pozitívny výsledok, najmä v dôsledku limitov aktuálnej metodiky Ministerstva dopravy SR, ktorá neumožňuje použiť výnosy z rozvoja predmetného územia.
Ekonomicky návratný variant, ktorý rešpektuje CBA analýzu
V nadväznosti na tieto zistenia sa pristúpilo k hľadaniu ekonomicky návratného riešenia, ktoré by rešpektovalo limity CBA analýzy. Tá ukázala, že celkové investičné náklady stavby by mali dosiahnuť približne 120 miliónov eur (bez započítania developmentu). Na tomto základe bol navrhnutý výsledný variant 1B, ktorý kombinuje prevádzkové riešenie variantu 5 s polohou podľa základného variantu 1.
Variant 1B prináša mimoúrovňové križovanie ulíc Riazanská a Jarošova prostredníctvom estakády s dĺžkou približne 900 m, pričom koľajisko stanice je situované na úrovni terénu v priestore súčasnej nevyužívanej stanice. V čele stanice pri Šancovej ulici je navrhnutá prevádzková budova pre cestujúcich a zázemie železničnej prevádzky, ktorá je prepojená nadchodom s územím na opačnej strane ulice. Riešenie zároveň umožňuje postaviť nad koľajiskom budovy a celkovo urbanisticky dotvoriť územie obdobne ako v prípade stanice Wien Franz-Josefs-Bahnhof. Celý variant je navrhnutý výlučne na pozemkoch vo vlastníctve štátu (ŽSR) a spĺňa požiadavky na modernú kapacitnú železničnú prevádzku.
Obrázok 5: Wien Franz-Josefs-bahnhof (zdroj:https://orf.at/vstories/franzjosefsbahnhof;https://commons.wikimedia.org/wiki/File:109R24161083_von_Wirtschaftsuniversit%C3%A4t,_Blick_Richtung_Alserbachstrasse,_rechts_Althanstrasse,_Franz_Josefs_Bahnhof,_Lok_4030.jpg; https://www.leyrer-graf.at/projekte/details/franz-josefs-bahnhof-wien/ )
Z iných, úzko súvisiacich investičných zámerov a projektov týkajúcich sa železničného uzla Bratislava vyplýva, že realizácia stanice Filiálka je priamo s nimi spojená, najmä s prestavbou hlavnej stanice v rámci modernizácie vetvy Západ. Počas tejto prestavby bude kapacita hlavnej stanice výrazne obmedzená, preto je nevyhnutné zabezpečiť náhradnú stanicu v blízkosti centra mesta pre riešenie najmä prímestskej dopravy, ako aj zachovanie plynulého tranzitu nákladnej dopravy. Filiálka má v tomto období plniť kľúčovú úlohu, z čoho vyplýva potreba jej dokončenia pred začiatkom prestavby hlavnej stanice, najneskôr do roku 2036.
Celkové investičné náklady variantu 1B, teda pozemného riešenia s premostením ulíc Riazanská a Jarošova, sa odhadujú na približne 129 miliónov eur. Realizácia projektu bude zároveň závisieť od dostupných finančných zdrojov a bude sa odvíjať od ďalších priorít a strategických plánov Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Obrázok 6 a 7: Ideový návrh možného riešenia Variantu 1B so zapracovaním developmentu nad železničnou infraštruktúrou (zdroj: štúdia uskutočniteľnosti)