Koniec 1. svetovej vojny a vznik ČSR priniesol výrazné zmeny aj v architektonickej koncepcii železničných objektov. Základný architektonický tvar i detaily železničných budov, stavaných po roku 1918, boli často v priamom protiklade s dovtedajšími zvyklasťami a princípmi, platnými pre Uhorsko.
Vznikol úplne nový typ staničného objektu pre novobudované trate. V architektúre železničných staníc bolo v ďaleko väčšej miere cítiť domáce a regionálne vplyvy.
Vo svojom základnom tvare aj dekorácii sa železničná stanica inšpirovala vidieckym obydlím Valašska alebo západného Slovenska. Veľkosť stanice často presahovala jej dopravný alebo miestny význam. Na tratiach Nové Mesto nad Váhom – Veselí na Moravě alebo Zvolen – Krupina sú to dnes monumentálne budovy často niekoľko kilometrov vzdialené od osídlenia, ale znamenajúce spoľahlivý záchytný bod pre cestujúceho alebo náhodného pútnika (železničná stanica Sása-Pliešovce, Dobrá Niva, Poriadie, Horná Štubňa a iné).
Architektúra staníc a iných železničných objektov už nevychádzala z pevných zásad pôvodnej veľkostnej kategorizácie. Základný typ železničnej stanice (napr. Stará Turá, Čachtice) spočíval v trojpriestorovom usporiadaní objektu. Dominantou je dvojpodlažná časť s dopravno-technickým vybevením a bytmi, resp. nocľahárňami na poschodí. Stredná, prízemná časť mala vybavenie pre cestujúcich (pokladne, čakáreň, podaj batožín a pod.). Staničná veranda nie je predsunutá, je už súčasťou objektu, zasunutá pod jeho sedlovú strechu. Tretím priestorom je ukončujúci prízemný blok hygienickej a technickej vybavenosti.
Typickým rysom týchto staníc je hra prienikov štíhlych sedlových striech, obohatených typickými trojuholníkovými vikiermi. Západoslovenskú alebo valašskú chalupu pripomínajú strešné podvaly s dreveným motívom vychádzajúceho slnka. Pôsobivá hra objemov a tvarov je ešte doplnená polkruhovými otvormi verandy a balkónov, ktoré sú v obytnej a nocľahárenskej časti stanice.
Nová železničná architektúra, doplnená folklorizujúcimi detailami na vonkajších drevených konštrukciách, nábytku a inom vybavení staníc, pochádzala z dielne železničného architekta A. Škudlu. Stanice majú veľa podobného a tvorivými výsledkami významného slovenského architekta vtedajšej doby Dušana Jurkoviča.
Na železničných objektoch konca I. ČSR je badateľný vplyv avantgardných slohov medzivojnového obdobia, najmä funkcionalizmu a konštruktivizmu. Objekty, ktoré vyrástli popri tratiach, budovaných v tomto období, sa vyznačujú zjednodušenými formami aj detailami na fasádach, zvýraznením konštrukcie na úkor ornamentálnej dekoratívnosti. Typickým predstaviteľom sú stanice na trati Červená Skala – Margecany (s nádychom vplyvu horského prostredia na architektúru týchto staníc).
Stanice, vodojemy (železobetónový skelet vyplnený pohľadovým tehlovým murivom, napr. v Kozárovciach) a ostatné objekty na tratiach tohto obdobia, napr. na trati Zlaté Moravce – Zbehy, vychádzajú zo zásad zjednodušeného konštruktivizmu, pritom železničné stanice evokujú typ rodinného domu na južnom Slovensku.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.