Použité metódy výpočtu a merania
V súlade s Odborným usmernením Úradu verejného zdravotníctva SR [5] bol pre výpočet strategickej hlukovej mapy, v okolí väčších železničných tratí v správe ŽSR, použitý postup Schall03 (Nemecká výpočtová metóda) s adaptáciou pre použitie v Slovenskej republike (príloha č. 2 v [5]).
Pri výpočtoch boli použité nasledovné zohľadnenia:
A/ Pri šírení zvuku, zo zdroja hluku (doprava po železničnej trati), bol uvažovaný vplyv terénu.
B/ Pri šírení zvuku bol zohľadnený vplyv geometrie objektov, vrátane protihlukových clôn.
C/ Výpočet fasádneho hluku pre potreby štatistiky (odhadované počty ľudí v pásmach, počet ľudí, ktorí bývajú v bytoch s tichou fasádou, počty škôl a nemocníc) bol robený bez odrazov zvuku od hodnotených budov.
D/ Pri výpočte bol zohľadnený útlm terénu, vodných plôch a vplyv lesného porastu na šírenie zvuku od jeho zdroja k miestu príjmu.
Pre odraz od vonkajších povrchov budov bol použitý útlm 1 dB (tým je nezávisle na frekvencii určený súčiniteľ absorpcie na 0,21). Vo výpočte sa zohľadnili všetky odrazy prvého rádu, ktoré vznikli namodelovanými odrazovými plochami vo vzdialenosti menšej ako 100 m od zdroja alebo imisného bodu. Toto platí aj pre odrazený zvukový lúč clonený inými objektmi.
Výpočet v imisných bodoch sa urobil v rastri 10 m pre výšku 4 m nad terénom. Z hlukových indikátorov Ldvn a Lnoc , získaných priamym výpočtom v bodoch rastra, sa interpoláciou vytvorili izočiary rovnakých hodnôt hlukových indikátorov. Pomocou izočiar (izofón) sa vytvorila plošná hluková mapa s farebne odlíšenými pásmami hodnôt hlukových indikátorov. Výpočet indikátorov bol robený podľa postupu uvedenom v [5].
Hodnoty indikátorov hluku pred fasádou budov (takzvaný fasádny hluk), pre výpočet štatistík požadovaných v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/EC, boli vypočítané v bodoch vo vzdialenosti 2 metre pred fasádou budov, vo výške 4 metre nad terénom s rastrom 10 metrov po obvode budov.
Okrem výpočtov, boli urobené krátkodobé a dlhodobé kontrolne merania. Krátkodobé aj dlhodobé merania boli robené v súlade s [5], [6] a [7]. Krátkodobé merania boli robené predovšetkým na overenie a spresnenie akustických emisných údajov časti úsekov železničných tratí. Dlhodobé merania boli robené za účelom získania informácií o celkovej hlukovej situácii v rôznych miestach okolia sledovaných tratí. Výsledky boli verifikované s údajmi z výpočtu.