Železnice Slovenskej republiky


Opis vybraných úsekov väčších železničných dráh v správe ŽSR


Opis vybraných úsekov väčších železničných dráh v správe ŽSR

Územie okolo železničných dráh v správe ŽSR, na ktorých bola v roku 2016 intenzita pohybu vlakových súprav vyššia ako 30 tisíc za rok, sú rozložené po celom území SR. Zoznam je uvedený v tabuľke č. 1. Celkove je územie okolia väčších železničných dráh, pre stav v roku 2016, rozdelené do šiestich súvislých celkov.

Tabuľka 1 Zoznam vybraných úsekov väčších železničných dráh v správe ŽSR

Úsek

Časti úseku

Trať

Počet prejazdov vlakov za rok 2016 

Z1

Devínska Nová Ves - Zohor

ŽSR – 110

43 949

Zohor – Kúty

ŽSR – 110

38 172

Z2

Bratislava Rača - Trnava

ŽSR – 120

43 857

Trnava – Leopoldov

ŽSR – 120

37 286

Z3

Bratislava Vajnory – Galanta

ŽSR – 130

40 606

Galanta – Šaľa

ŽSR – 130

43 171

Šaľa – Palárikovo

ŽSR – 130

40 671

Palárikovo – Nové Zámky

ŽSR – 130

41 169

Z4

Nové mesto nad Váhom - Trenčín

ŽSR – 120

36 841

Trenčín - Púchov

ŽSR – 120

32 974

Púchov – Žilina

ŽSR – 120

45 422

Žilina – Čadca

ŽSR – 127

38 576

Žilina – Odbočka Váh

ŽSR – 180

54 430

Žilina / Teplička - Odb. Váh

ŽSR – 180

55 099

Varín – Žilina / Teplička

ŽSR – 180

54 351

Vrútky - Strečno

ŽSR – 180

51 146

Vrútky – Kraľovany

ŽSR – 180

41 488

Kraľovany – Liptovský Mikuláš

ŽSR – 180

44 437

Liptovský Mikuláš – Štrba

ŽSR – 180

37 705

Štrba – Poprad

ŽSR – 180

39 850

Poprad – Spišská Nová Ves

ŽSR – 180

43 755

Spišská Nová Ves – Spišské Vlachy

ŽSR – 180

39 389

Spišské Vlachy – Margecany

ŽSR – 180

39 204

Margecany – Kysak

ŽSR – 180

39 952

Kysak – Košice

ŽSR – 180

55 233

Z5

ŽST Košice Barca – výhybka Slivník

ŽSR – 190

33 311

Z6

Zvolen – Banská Bystrica

ŽSR – 170

33 978

Úsek Z1: Hranica bratislavskej aglomerácie po železničnú stanicu Kúty (časť trate ŽSR- 110, Bratislava - Kúty - Břeclav), celková plocha 47, 0 km2
Úsek Z2: Hranica bratislavskej aglomerácie po železničnú stanicu Leopoldov (časť trate ŽSR-120, Bratislava - Žilina), celková plocha 54,2 km2
Úsek Z3: Hranica bratislavskej aglomerácie po železničnú stanicu Nové Zámky (časť trate ŽSR–130, Bratislava – Palárikovo – Štúrovo), celková plocha 85,8 km2
Úsek Z4: Železničná stanica Nové mesto nad Váhom, po železničnú stanicu Žilina (časť trate ŽSR-120, Bratislava – Žilina). V Žiline sa úsek ďalej rozdeľuje. Jedna časť pokračuje na sever do železničnej stanice Čadca (časť trate ŽSR-127, Žilina –Čadca – Svrčinovec) druhá časť pokračuje na východ, po okraj košickej aglomerácie (časť trate ŽSR-180, Žilina – Košice), celková plocha 444,0 km2
Úsek Z5: Hranica košickej aglomerácie po výhybku Slivník (časť trate ŽSR-190, Košice – Kalša – Trebišov), celková plocha 33,0 km2
Úsek Z6: Zo železničnej stanice Zvolen po železničnú stanicu Banská Bystrica (časť trate ŽSR 170, Zvolen – Vrútky), celková plocha 31,5 km2

Zobrazenie jednotlivých úsekov na mape SR je v Prílohe 1.
Koľajnice na úseku Z1 sú pozdĺž celého úseku uložené na betónových podvaloch. Na niektorých častiach sú uložené pomocou pružného upnutia.

Na úseku Z2 bola robená v posledných dvadsiatich rokoch kompletná rekonštrukcia. Jedná sa o modernú železničnú trať, s možnosťou dosahovania rýchlosti vlakových súprav do 160 km/h. Koľajnice sú upnuté pomocou pružného uloženia. Pozdĺž trate sú v niektorých úsekoch realizované protihlukové opatrenia na ceste šírenia medzi zdrojom a miestom príjmu vo forme protihlukových stien (PHS).

Na úseku Z3 sú koľajnice väčšinou uložené na betónových podvaloch. Na časti úseku sú uložené pomocou pružného upevnenia staršej konštrukcie. V niektorých staniciach sú časti trate riešené pomocou drevených podvalov (výhybky, priecestia).

V časti úseku Z4, od ŽS Nové mesto nad Váhom po ŽS Žilina, je trať riešená pomocou betónových podvalov. V úseku Nové Mesto n. Váhom - Púchov bola v posledných rokoch robená kompletná rekonštrukcia (okrem časti subúseku v katastri mesta Trenčín s novým mostom cez rieku Váh, ktorý je riešený v novom trasovaní, vrátane PHO). Obdobne v časti úseku trate ŽSR-127, Žilina – Čadca, medzi Žilinou a ŽS Krásno nad Kysucou bola v posledných piatich rokoch urobená kompletná rekonštrukcia a prestavba trate. Na uvedených subúsekoch bola rekonštrukcia robená obdobne ako na úseku Z2. Koľajnice sú uložené na betónových podvaloch pomocou pružného uloženia. V okolí modernizovanej časti trate ŽSR 127 bolo vybudovaných cca 9,6 km protihlukových stien. V časti úseku zo ŽS Žilina do ŽS Poprad, sú koľajnice uložené na betónových podvaloch. V časti zo ŽS Poprad do ŽS Krompachy, sú na niektorých úsekoch trate koľajnice uložené na betónových podvaloch a na niektorých úsekoch aj na drevených podvaloch. Od ŽS Krompachy, po hranicu košickej aglomerácie, sú koľajnice uložené na betónových podvaloch.

Na úseku Z5 sú koľajnice uložené na betónových podvaloch, len na priecestiach s niektorými cestnými komunikáciami, výhybkách a niektorých častiach železničných staníc, sú podvaly drevené.

Na úseku Z6 sú koľajnice uložené na betónových podvaloch, len na priecestiach s niektorými cestnými komunikáciami, výhybkách a niektorých častiach železničných staníc, sú podvaly drevené.
Podľa údajov z Registra obyvateľov MZ SR, v riešenom území bolo k trvalému pobytu v roku 2016 prihlásených 393 235 obyvateľov, čo je približne 7,2 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska (stav pre rok 2016).

Územie Z1, podľa tabuľky 1, začína na okraji Bratislavskej aglomerácie a pokračuje smerom na sever, takmer po hranicu s ČR. Toto územie prechádza mestom Malacky. Sledovaná železničná trať prechádza niekoľkými obcami. Na niektorých úsekoch je železničná trať v súbehu s cestou I. triedy a čiastočne s diaľnicou D2. Okrem zdrojov hluku z cestnej a železničnej dopravy sa v tomto území nachádzajú priemyselné zdroje, najmä v meste Malacky. Celková plocha územia je 47,04 km2. V území Z1 podľa údajov RO MV SR pre rok 2016, bolo k trvalému pobytu bolo prihlásených 18 335 obyvateľov.

Územie Z2 začína na okraji bratislavskej aglomerácie (okraj mestskej časti Bratislava Rača) pokračuje cez mestá Svätý Jur, Pezinok, Trnava a končí stanicou v Leopoldove. V území sa nachádzajú aj ďalšie obce. V niektorých častiach je súbeh železničnej trate s cestou I. triedy (Bratislava až Pezinok). Najväčšie mesto, ktorým úsek prechádza je Trnava. V tomto meste sa v sledovanom území nachádzajú aj dve nemocnice. Úsek má plochu 54,19 km2. V území Z2 podľa údajov RO MV SR pre rok 2016, bolo k trvalému pobytu bolo prihlásených 39 775 obyvateľov.

Úsek Z3 začína na okraji bratislavskej aglomerácie (okraj katastrálneho územia obce Bernolákovo), ďalej prechádza mestami Galanta a Šaľa, končí na železničnej stanici Nové Zámky. V ŽS Palárikovo je odbočka do ŽS Šurany (spojka na trať ŽSR 150). V niektorých častiach je súbeh s cestou I. triedy. Na tomto úseku sa nachádza najdlhší železničný most v sieti ŽSR s dĺžkou takmer 450 metrov (cez rieku Váh). Plocha územia je 85,8 km2. V území Z3 podľa údajov RO MV SR pre rok 2016, bolo k trvalému pobytu bolo prihlásených 32 242 obyvateľov.

Rozlohou najväčší súvislý úsek, je úsek Z4. Začína železničnou stanicou Nové mesto nad Váhom, pokračuje cez železničný uzol v meste Púchov (napojenie s ŽSR 125 do Českej republiky, súčasť Železničného koridoru pre nákladnú dopravu č.9), ďalej cez mesto Považská Bystrica do Žiliny. Tu sa úsek rozdeľuje na dve vetvy. Severnú, smerom na Kysucké nové Mesto do Čadce, kde je jeho koniec ohraničený železničnou stanicou Čadca. Východnú, smerom na Vrútky, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad a Kysak, s ukončením na hranici aglomerácie Košice. V tomto úseku je na viacerých miestach súbeh železničnej trate s cestami I. triedy a diaľnicou D1. Tento úsek prechádza územím s rôznou morfológiou – rovinatý terén, cez údolia slovenských hôr (údolie medzi Malou a Veľkou Fatrou) s viacerými tunelmi, v tesnej blízkosti viacerých vodných nádrží na rieke Váh (najväčšia je Liptovská Mara), kotlinou medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami. Za Popradom sa úsek mierne stáča na juh, pokračuje juhovýchodným smerom cez Spiš (Spišská nová Ves), okolo Slovenského Raja údolím Hornádu (okolo vodnej nádrže Ružín) na okraj mesta Košice. Železničná trať prechádza okolo niekoľkých chránených území a národných parkov. V tomto území sa nachádzajú veľké mestá, Považská Bystrica, Žilina, Liptovský Mikuláš, Poprad. Viaceré železničné uzly, Púchov, Žilina, Vrútky, Kraľovany, Poprad, Margecany, Kysak. Trať prechádza cez územia s priemyslom, husto obývanými oblasťami a oblasťami v otvorenej krajine. Časť územia s najhustejším osídlením je v meste Žilina a Poprad. Celková plocha tohto územia je 444,0 km2, v tomto území bolo pre stav v roku 2016, podľa údajov RO MVSR, prihlásených k trvalému pobytu 264 013 obyvateľov.


Druhý najmenší rozlohou a najmenší hustotou osídlenia, je úsek Z5. Začína na južnom okraji aglomerácie Košice a končí výhybkou pri obci Slivník. V tomto území sa nenachádza žiadne mesto. Trať prechádza väčšinou otvorenou krajinou. Celková plocha územia je 32,98 km2. V území Z5 podľa údajov RO MV SR pre rok 2016, bolo k trvalému pobytu bolo prihlásených 6 127 obyvateľov.

Úsek Z6, najmenší zo sledovaných úsekov, začína v meste Zvolen, na ŽS Zvolen a končí v meste Banská Bystrica, na ŽS Banská Bystrica. V tomto úseku železničná trať (ŽSR 170) je vedená vo väčšej časti územia popri rieke Hron. Začiatok úseku (ŽS Zvolen) je pri rieke Slatina, ľavom prítoku rieky Hron. Mestá Zvolen a banská Bystrica sú najväčšími mestami regiónu, spája ich aj rýchlostná cesta R1 a cesta I triedy I/69, ktoré sú situované západne od ŽSR 170. Celková plocha územia je 31,5 km2. V území úseku Z6, bolo pre stav v roku 2016, podľa údajov RO MVSR, prihlásených k trvalému pobytu 32 743 obyvateľov.



Právne dokumenty