17.05.2016
Železničné priecestie na Ivanskej ceste je označované za tretie najnebezpečnejšie priecestie na celom Slovensku. Prečo?
ŽSR takéto rebríčky nevedú, nevieme, na základe čoho konštatujete uvedené poradie. Z pohľadu ŽSR ak správcu infraštruktúry sú všetky železničné priecestia na Slovensku vybudované podľa technických a legislatívnych noriem. Špecifikum uvedeného priecestia je v tom, že na priecestí Ivanská cesta dochádza ku križovaniu troch smerov cestnej komunikácie s troma traťovými koľajami (dve smerom do železničnej stanice Bratislava ústredná nákladná stanica {Bratislava-Petržalka} a jedna smerom do žst Podunajské Biskupice {Dunajská Streda, Komárno}). Priecestie sa nachádza priamo v križovatke, je tu vysoká intenzita cestnej dopravy hlavne v ranných a poobedňajších hodinách a taktiež vlakovej dopravy, najmä smerom na Podunajské Biskupice – osobné vlaky Regiojet a nákladné vlaky Metrans.
Aby sa predišlo kolíznym situáciám bol v jednom smere osadený zákaz odbočenia doľava, takže autá cez priecestie môžu jazdiť len v dvoch smeroch. Treba si uvedomiť, že dopravná situácia nie je spôsobená „železničnou infraštruktúrou“, ale v poslednom desaťročí – rozsiahlou výstavbou situovanou z jednej strany dráhy pri letisku (najmä obchodné centrá), ale i bytovou výstavbou z druhej strany dráhy. Riešiť dopravnú situáciu v danej lokalite nie je v kompetencii ŽSR. To je otázka na Mesto Bratislava (zo strany ŽSR je vôľa podieľať sa na danom projekte).
Ktoré sú pred ním a ktoré po ňom v rámci prvej "päťky"?
ŽSR nevedú žiadne podobné rebríčky, ako sme už uviedli v predchádzajúcej odpovedi. Nemáme vedomosť o tom, že existuje nejaký rebríček priecestí. ŽSR evidujú nehody so smrteľnými následkami aj na priecestiach s najvyšším stupňom zabezpečenia priecestného zabezpečovacieho zariadenia. Hlavnou príčinou je ľudský faktor a nedodržiavanie pravidiel cestnej premávky.
Koľko ľudí na priecestí Ivanskej cesty za poslendých 10 rokov prišlo o život?
Od 01.01.2006 do 12.05.2016 evidujeme na danom priecestí 2 smrteľné a 1 ťažké zranenie osôb v súvislosti s jazdou koľajových vozidiel
Koľko dopravných nehôd sa za rovnaké obdobie na priecestí stalo? (vlak s autom?/ auto s autom?/ - aké nehody najčastejšie a v akých pomeroch?).
Od 01.01.2006 do 12.05.2016 evidujeme na danom priecestí 7 zrážok koľajových vozidiel s užívateľmi priecestia. Evidenciu dopravných nehôd bez účasti koľajových vozidiel nevedieme, to je otázka pre políciu SR.
Priecestie malo kedysi okrem zvukovej a svetelnej signalizácie aj závory. Prečo sa odstránili? Odkedy dokedy na priecestí boli?
Závorové rahná boli veľmi často (prakticky denne alebo viackrát týždenne) poškodzované nedisciplinovanými užívateľmi cestnej prevádzky, preto boli zdemontované. Závorové rahná boli na priecestí v rokoch 1974-1976.
Prečo sa doteraz nevytvoril nadchod resp. iný peší prechod pre chodcov cez komplikovanú križovatku?
Toto je otázka na mesto Bratislava. ŽSR boli a sú pripravené poskytnúť v takomto prípade technickú súčinnosť. Tamojší priestor v bezprostrednom okolí železničného priecestia však je veľmi úzky, nachádza sa tam cesta viacerých smerov, železničná trať a bytová zástavba z oboch strán, teda technické možnosti sú obmedzené. Opakujeme, je to otázka na mesto.
Prečo sa doteraz nevytvorila aj protihluková bariéra?
V rámci v minulosti plánovaného projektu TEN T – napojenie letiska na infraštruktúru ŽSR, sa uvažovalo vľavo aj vpravo od priecestia o vybudovaní protihlukovej steny, a to v tých častiach trate, kde je v okolí bytová zástavba. Bolo to v miestach od časti Trnávka a oproti obchodnému domu KIKA a za priecestím – sídlisko Pošeň. Projekt TEN –T je však toho času pozastavený.
Sťažnosti na hluk z činnosti PZZ boli riešené už viackrát v minulosti a nie je možné ich vyriešiť, nakoľko predpisy ŽSR požadujú zvukovú výstrahu vlakov.
ŽSR nemajú k dispozícii žiadnu štúdiu alebo meranie hlukovej záťaže v tomto úseku trate, ktoré by deklarovali prekročenie prípustných hodnôt. V rámci povoľovania stavieb v ochrannom pásme dráhy sú investori upozorňovaní zo strany ŽSR, že musia strpieť aj negatívne prejavy v oblasti hluku a vibrácií, spôsobených železničnou prevádzkou.
Prečo sa v danej lokalite doteraz nevybudovala svetelná dopravná križovatka, na ktorú už existuje územné rozhodnutie? (odkedy na ňu existuje ?) máme totiž informáciu, že semafory boli navrhované už v roku 1998, je to pravda?
Otázku, prosím, smerujte na mesto.
Ako je možné komplikované železničné priecestie riešiť a kedy sa tak stane? Aké sú varianty? (hovorilo sa napríkla o zaslepení Ivanskej cesty pred železničným priecestím. Je to ešte reálne?)
Ideálnym riešením je mimoúrovňové križovanie cestnej a železničnej dopravy. V blízkosti priecestia sa nachádza už v súčasnosti vybudovaný podjazd. Kolízne situácie boli čiastočne vyriešené zákazom odbočovania v smere od letiska do Vrakune, i keď sa stále nájdu nedisciplinovaní vodiči, cyklisti a chodci, ktorí nielen že porušujú tento zákaz odbočovania, ale často aj nerešpektujú spustené výstrahy a najmä nečakajú na jej ukončenie po prechode vlaku a na priecestie vchádzajú bez toho, aby si uvedomili, že po susednej koľaji môže prechádzať ďalší vlak. Všetky nehody na tomto priecestí sa stali z viny vodičov, resp. účastníkov cestnej premávky. ŽSR v minulosti aj mestu poskytli technické informácie, ktoré by v prípade prebudovávania svetelnej cestnej križovatky museli byť zohľadnené.
Situáciou a jej riešením sa zaoberalo Mesto Bratislava (Generálny investor Bratislava „GIB“ – investičnou akciou „CSS Ivanská-Vrakunská-Trnavská“). Pripravovaná investičná akcia „CSS Ivanská-Vrakunská-Trnavská“ bola naposledy predložená zo strany investora na pripomienkovanie na ŽSR v septembri 2013. Pripomienky boli zaslané spracovateľovi (IPOS s.r.o., B.Bystrica) projektovej dokumentácie (PD). Investorom investičnej akcie je Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy. Odvtedy na ŽSR nebola predložená žiadna PD predmetnej akcie (proces schvaľovania stavieb v ochrannom pásme dráhy „OPD“ vyžaduje stanovisko od ŽSR).
Definitívne vyriešenie dopravnej situácie na uvedenom železničnom priecestí je možné iba uzatvorením časti Ivanskej cesty a zrušením priecestia, resp. vybudovaním mimoúrovňového križovania. Toto riešenie je však finančne veľmi náročné a nie je v kompetencii ŽSR ho riešiť. Uvedené železničné priecestie k dnešnému dňu vyhovuje predpisom ŽSR.
(V zmysle dopravného riešenia Územného plánu hl. m. SR Bratislavy sa výhľadovo uvažuje s úplným zrušením križovatky Ivanská cesta – Vrakunská cesta – Trnavská cesta, a to zaslepením Ivanskej cesty pred železničným priecestím. Podmienkou tohto riešenia (ktoré jediné plnohodnotne vyrieši súčasné dopravné problémy v priestore križovatky) je však dobudovanie viacerých alternatívnych (finančne veľmi náročných) dopravných trás pre zabezpečenie prístupu do územia Galvaniho ul. a Ivanskej cesty.
Nimi sú: - preložka štátnej cesty II/572, I. etapa, ktorá zabezpečí prepojenie Vrakune s diaľnicou D1, Galvaniho ul. a Ivanskou cestou; - preložka Vrakunskej cesty v úseku Hradská – Ružinovská (cez ul. Na piesku); - predĺženie Ružinovskej ul. do územia ohraničeného Ivanskou cestou, Galvaniho ul. a Vrakunskou cestou. Všetko uvedené je v kompetencii mesta.
Koľko petícií sa vo veci doteraz konalo? A ako dopadli?
S touto otázkou sa prosím obráťte na mesto. ŽSR boli v minulosti účastníkmi podnetu fyzickej osoby, ktorá iniciovala možnosti zvýšenia bezpečnosti pri prechádzaní tratí ŽSR prechádzajúcich mestskou časťou Ružinov, a to novými podchodmi a nadchodmi.