14.01.2015
Mám na Vás niekoľko otázok ohľadom dráhového vozidla a infraštruktúry:
1.) Na Slovensku je v súčasnosti v prevádzke už len jediný motorový vlak radu 850. Je ním vozidlo 850.018-3 Túlavá, ktorú využívajú ŽSR ako merací vlak. S týmto vozidlom sa pritom výhľadovo počíta, že bude zaradené do zbierky historických vozidiel Múzejno-dokumentačného centra ŽSR. Existuje už nejaký časový plán, kedy by sa toto dráhové vozidlo mohlo naplno začleniť medzi historické vozidlá a využívalo by sa na účely nostalgických jázd pre cestujúcich? Bude ho v budúcnosti prevádzkovať priamo MDC, alebo sa uvažuje s jeho prenájmom niektorému zo železničných klubov alebo združení?
Motorový vozeň radu 850.018 je v majetku MDC. Akonáhle nebude potrebný na vozbu meracieho vlaku GPK bude zaradený do zbierkového fondu MDC. Časovo je to závislé na získaní nového meracieho prostriedku pre ŽSR. Prevádzkovanie motorového vozňa v budúcnosti už ako múzejného, budeme riešiť až po ukončení jeho prevádzky na meracom vlaku. Jeho prípadné prenajatie niektorému z občianskych združení bude závisieť predovšetkým od reálnych možností toho ktorého združenia.
2.) V knižnom cestovnom poriadku ŽSR 2014/2015 som našiel niekoľko údajov, ktoré by bolo vhodné opraviť, prípadne doplniť. Tu sú moje postrehy:
- trať 113 - v smerovaní Zohor - Záhorská Ves sú v grafikone (ale aj v tlačených GVD už od 2011/2012) nesprávne uvedené názvy dvoch zastávok. Konkrétne je tam "Lábske Jazeroz zastávka" (má byť "Lábske Jazero zastávka“) a "Vysoká pri Morave zast" (má byť "Vysoká pri Morave zast.").
Ďakujeme za upozornenie. Chyba bude odstránená pri 1. zmene cestovného poriadku vlakov osobnej dopravy pre obdobie 2014/2015, t. j. k 1.3.2015.
- trať 121 - úsek Myjava - Vrbovce - Velká nad Veličkou je súčasťou Integrovaného dopravného systému Jihomoravského kraje (IDS JMK). Bolo by dobré, keby sa tam táto informácia uviedla, rovnako ako pri tratiach, ktoré sú súčasťou IDS BK. Spoje na tomto úseku danej trate sú uvádzané ako linka S91. Žel. stanice / zastávky spadajú do týchto tarifných zón: 955 - Velká nad Veličkou, Javorník nad Veličkou zastávka, Vrbovce; 965 - Vrbovce zastávka, Brestovec; 975 – Myjava.
Čo sa týka Integrovaného dopravného systému IMK, neboli na ŽSR predložené žiadne požiadavky zo strany ZSSK, ČD, SŽDC a VÚC ohľadne zapracovania tarifných zón.
- trať 126 - celý úsek trate je súčasťou Žilinského regionálneho integrovaného dopravného systému (ŽRIDS) – bolo by vhodné doplniť informáciu aj o tomto integrovanom dopr. systéme.
Čo sa týka Integrovaného dopravného systému (ŽRIDS), neboli na ŽSR predložené žiadne požiadavky zo strany ZSSK a VÚC ohľadne zapracovania tarifných zón.
- za grafikonom medzištátnych vlakových spojov je na str. 15 článok s názvom „Kolekcia prevádzkyschopných historických železničných vozidiel ŽSR“. Nie je však aktuálny, pretože je tam skopírované to, čo už bolo v predchádzajúcich dvoch CP – napr. KHKV Košice už disponujú aj vozidlom M 131.1538. V spolupráci s pracovníkmi MDC by bolo dobré túto jednu stránku v GVD každoročne aktualizovať.
Zo strany MDC bola ŽSR zaslaná k zapracovaniu do cestovného poriadku vlakov osobnej dopravy pre obdobie 2014/2015 „Kolekcia prevádzkyschopných historických železničných vozidiel ŽSR“ ako aktualizovaná. V cestovnom poriadku pre verejnosť sa snažíme uverejňovať zoznam vozidiel z kolekcie prevádzkyschopných historických železničných vozidiel patriacich ŽSR, tak ako je aj uvedené v nadpise zoznamu na uvedenej strane cestovného poriadku. Preto tam nie sú uvedené vozidlá, ktoré nie sú v majetku ŽSR, ale sú majetkom príslušných občianskych združení. To je prípad aj motorového vozňa M 131.1538, ktorý je majetkom občianskeho združenia KHKV Haniska pri Košiciach, ale aj niekoľkých ďalších vozidiel. Zoznam je každoročne aktualizovaný a vychádza z aktuálne platných informácií a uzavretých zmluvných vzťahov.
3.) Neuvažujete do budúcna zaviesť súťaž o titul Najkrajšia stanica? Niečo takéto by iste zvýšilo kultúru cestovania a čakania na vlak a pre miestnych ľudí by to bolo motiváciou k udržovaniu čistoty a zveľaďovania prostredia železničných staníc a zastávok. V susednej Českej republike takáto súťažprebieha užod roku 2007 a súťažmá aj samostatnú web stránku.
Vďaka za podnet, ŽSR o uvedenom nateraz neuvažujú, avšak realizujeme projekt štandardov na vybraných 57 železničných staniciach v rámci celej SR. Bližšie info o projekte je dostupné na stránke www.zsr.sk v časti mediaroom.
4.) ŽSR sú v zmysle zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach povinné starať sa o prevádzkyschopnosť dráhy. Trať č. 136 Komárno - Kolárovo je však dlhodobo neudržiavaná a po zastavení pravidelnej osobnej železničnej dopravy v roku 2003 a neskôr aj nákladnej dopravy je už trať niekoľko rokov v havarijnom stave. Nemôže ňou prechádzať merací, ani nostalgický vlak. Pritom traťv minulý rok oslávila svoju 100-ročnicu. Bez akýchkoľvek osláv, či príchodu nostalgického vlaku do Kolárova. Čo tak osloviť starostov a primátorov obcí, cez ktorých katastre traťprechádza, aby svojich nezamestnaných občanov v rámci verejno-prospešných prác pre obec motivovali vyčistiťteleso trate od náletových drevín a vegetácie, ktorá sa tu po zastavení vlakovej dopravy zabývala? ŽSR by to nestálo toľko financií a po vyčistení trate by ste sa pustili užlen do opravy úsekov, kde treba vymeniť, doplniť alebo opraviť a utesniť podvaly s koľajnicami. Aj toto by mohla byť cesta k záchrane tejto trate, ktorá má pre osobnú dopravu význam aj z hľadiska cestovného ruchu (napr. vodné mlyny na Malom Dunaji v Kolárove) minimálne počas letného obdobia. Potenciál tu má aj nákladná doprava.
Čo sa týka trate Komárno – Kolárovo, táto bola navrhnutá na zrušenie, resp. navrhnutá následne na vybudovanie cyklotrasy. Zatiaľ však z pozície MDVRR nebolo o osude trate definitívne rozhodnuté.
5.) V roku 2012 bol počas celoslovenského zrazu historických železničných vozidiel Rendez vypravený aj mimoriadny historický vlak z Bratislavy, ktorý mal pokračovať cez Raču po trati č. 134 (kde je pravidelná osobná železničná doprava od r. 2011 zastavená) do Nededu. Vlak sa však dostal len po Vlčany. Chcem sa teda spýtať, či je úsek Vlčany - Neded v zjazdnom stave a umožňuje, aby v budúcom roku mohol ísť nostalgický vlak až do Nededu. Taktiež by ma zaujímalo, či sú nejaké plány (zbúranie, odpredaj, prenájom) s budovou železničnej stanice v Nedede, ktorá je opustená a chátra.
Jazda mimoriadneho vlaku, ktorý mal v roku 2012 pokračovať aj na trati Šaľa - Neded bola organizovaná spolupracujúcim občianskym združením. V roku 2015 nepredpokladáme vypraviť v réžii MDC mimoriadny vlak na uvedenej trati. Otázka, či niektoré zo spolupracujúcich občianskych združení nebude chcieť zorganizovať jazdu mimoriadneho vlaku na uvedenej trati bude uzavretá v priebehu januára 2015.
6.) Železničná zastávka Levočské Lúky na trati č. 186 Spišská Nová Ves - Levoča už nie je uvádzaná v súčasnom GVD - ani v cestovnom poriadku, ani v zozname staníc. Podľa mojich informácií bola staničná budova zbúraná, no budova nie je podmienkou existencie železničnej zastávky. Chcem sa spýtať, čo vás viedlo k celkovému zrušeniu zastávky. Dopravca ZSSK na tejto trati pravidelne jazdí len 2 dni v roku počas konania Levočskej púte, no na zastávkach Levočské Lúky tieto spoje nezastavovali a nezastavujú ani v Harichovciach. Je to z nejakých technicko-bezpečnostných dôvodov, alebo z dôvodu, že o zastavovanie v daných zastávkach nemá záujem samotný dopravca?
Požiadavka na zrušenie zastávky bola daná od OR Košice. Požiadavka bola oprávnená a to preto, že na zastávke Levočské Lúky nie je už žiadna infraštruktúra pre potreby cestujúcej verejnosti (budova viackrát vyhorená, bez osvetlenia, nástupište je v stave ohrozujúcom bezpečnosť cestujúcich) Dopravca ZSSK na tejto trati pravidelne jazdí len 2 dni v roku počas konania Levočskej púte, no na zastávkach Levočské Lúky tieto spoje nezastavovali a nezastavujú ani v Harichovciach. Dopravca neprejavil záujem o zastavovanie vlakov osobnej dopravy (na miestnom šetrení k zrušeniu dopravného bodu súhlasil so zrušením).
7.) Na peážnej trati Bušince - Veľký Krtíš bola pravidelná osobná železničná doprava zastavená už počas fungovania ČSFR. Funguje tu ešte nejaká nákladná doprava a je celý tento úsek zjazdný?
Áno peážna trať Lučenec – Lučenec št. hranica – Ipolytárnoc – Nógradszakál – Malé Straciny št. hranica – Bušince – Malé Straciny – Veľký Krtíš je zjazdná v celom úseku a „funguje“ na tejto trati pravidelná nákladná doprava v tomto rozsahu:
Mn 83330 ZSSK Cargo (jazdí 1x v týždni v úseku Malé Straciny – Bušince – Lučenec)
Mn 83331 ZSSK Cargo (jazdí v pracovné dni v úseku Lučenec – Bušince - Malé Straciny)
Mn 83332 ZSSK Cargo (jazdí 4x v týždni v úseku Malé Straciny – Bušince – Lučenec)
Vleč 83380 ZSSK Cargo (jazdí v pracovné dni v úseku Veľký Krtíš - Malé Straciny)
Vleč 83381 ZSSK Cargo (jazdí v pracovné dni v úseku Malé Straciny - Veľký Krtíš)
Vleč 83382 ZSSK Cargo (jazdí 1x v týždni v úseku Veľký Krtíš - Malé Straciny)
Vleč 83383 ZSSK Cargo (jazdí 1x v týždni v úseku Malé Straciny - Veľký Krtíš)
8.) Viaceré železničné stanice na území SR majú svoje typické staničné znelky. Tá bratislavská vznikla z piesne Pri Prešporku kraj Dunaja, košická z piesne Na Košickej Turni. Vedú ŽSR zoznam staníc, ktoré majú originálne znelky spolu aj s uvedením názvu piesne, z ktorej bola daná znelka vytvorená? Vedeli by ste nám takýto zoznam poskytnúť? Neuvažujete prípadne o vydaní CD, kde by boli všetky tieto piesne? Nahrať a naspievaťby ich mohla napr. nejaká železničná dychovka, prípadne folklórny súbor alebo hudobná kapela. CD by sa mohlo predávať v múzeu dopravy, zákazníckych centrách ZSSK, ako aj pri rozličných železničných podujatiach. Iste by malo úspech a nielen u fanúšikov železničnej dopravy. Pri odchodoch nostalgických vlakov z tej-ktorej stanice by mohli hudobníci a speváci naživo uviesť pieseň, z ktorej pochádza znelka danej stanice. Nemuselo by to byť pravidlom, ale aspoň pri významných výročiach by sa to raz za čas patrilo. Veď väčšina ľudí a cestujúcich ani netuší, z akej piesne pochádza znelka stanice z ich rodného mesta.
Vývoj technológie rozhlasových hlásení priniesol na modernizovaných úsekoch tratí nový SW INIS, ktorý prevzal existujúce regionálne znelky. Ich vývoj však bol v čase rôznorodý a preto aj ich technická úroveň je veľmi rôzna – často sú len jednotónové. Dnes by sa žiadala vyššia kvalita na úrovni polyfónnych zvonení typu MP3. Takéto prepracovanie by si vyžiadalo určité investície, a nateraz takýto projekt nebol iniciovaný. Pokúsime sa zosumarizovať všetky regionálne znelky a vyžiadame si od dodávateľov cenovú ponuku na ich prepracovanie. Pokiaľ budú finančné náklady pre ŽSR akceptovateľné, mohla by byť zjednotená kvalita spracovania zvuku (asi od GVD 2015/16). Ostatné návrhy nepovažujeme z hľadiska potrieb ŽSR za potrebné a efektívne.