21.11.2014
Mám na Vás prosbu v súvislosti s modernizáciu železničnej trate na Slovensku na rýchlosť 160 km/hod. V tejto súvislosti by som potrebovala: Zoznam už zrenovovaných úsekov, Harmonogram modernizácie ostatných koridorov. Tiež by som potrebovala vedieť, ktoré sú práve vo výstavbe, resp. práve na nich prebiehajú modernizačné práce a o ktoré zatiaľ prebieha súťaž.
Zoznam už zrenovovaných úsekov
UKONČENÉ boli:
„ŽSR, Modernizácia železničnej trate N.M.n/V-Púchov, žkm 100,500 -159,100, pre traťovú rýchlosť do 160 km/h, I. a II.etapa, úsek N.M.n/V-Zlatovce“:
V prvej etape bol razený dvojkoľajný železničný tunel cez „Turecký vrch“, dlhý 1755 m a v druhej etape sa realizovala modernizácia úseku trate po Zlatovce. Celková dĺžka dvojkoľajného modernizovaného úseku bola 17,457 km. Modernizáciou úseku železničnej trate Mesto nad Váhom – Zlatovce, je umožnená jazda vlaku rýchlosťou 160 km/h. Stavba bola ukončená podľa zmluvy dňa 28.5.2013.
"ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žkm100,500 – 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. – IV. a V. etapa (úsek Trenčianska Teplá - Beluša)":
V rámci stavby boli zmodernizované štyri železničné stanice a štyri medzistaničné úseky. Celková dĺžka zmodernizovaného úseku bola 20,409 km.
V celom úseku boli zrušené úrovňové križovania trate s cestnými komunikáciami a nahradené piatimi cestnými nadjazdmi a dvomi podjazdmi. Súčasťou stavby boli štyri nové železničné mosty, šesť podchodov pre cestujúcich a verejnosť, sedem priepustov a protihlukové steny. Zmodernizované bolo trakčné vedenie, ako aj zabezpečovacie a oznamovacie zariadenie. Stavebná činnosť sa vykonávala za plnej železničnej prevádzky a harmonogram prác si vyžadoval množstvo výluk v traťových úsekoch aj staniciach. Stavba bola v máji t.r. ukončená a uvedená do prevádzky.
Harmonogram modernizácie ostatných koridorov
Modernizácia železničnej trate Bratislava-Košice by mala v budúcom období pokračovať na úseku Žilina-Košice:
O modernizácií železničnej trate Žilina – Košice úsek trate Liptovský Mikuláš – Poprad Tatry (mimo), Poprad Tatry (mimo) – Krompachy, Krompachy (mimo) – Kysak a Kysak (mimo) – Košice bolo rozhodnuté už po vstupe Slovenska do EÚ. V prvej polovici roku 2006 boli podpísané Rámcové dohody na prípravu projektovej dokumentácie (PD). Postupne sa zabezpečujú jednotlivé stupne PD. Na základe požiadavky EÚ, ktorej sa nepozdávajú výstupy zo štúdie realizovateľnosti, ktorej účelom je preukázať opodstatnenosť vynaložených finančných prostriedkov pre výslednú rýchlosť, musia ŽSR dodatočne zabezpečiť vypracovanie novej štúdie realizovateľnosti. Vzhľadom na hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov musia ŽSR pri výbere zmluvného partnera (a teda aj pri výbere spracovateľa spomínanej štúdie realizovateľnosti) postupovať v zmysle zákona č.25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov. Verejná súťaž sa uskutočnila a bola podpísaná zmluva so spracovateľom štúdie. V súčasnej dobe sa táto nová štúdia realizovateľnosti spracováva a bude ukončená v termíne 09/2015. Až na a základe výsledkov tejto štúdie sa bude môcť pokračovať v projektovej príprave stavby.
To, že EK Slovensku schválila OPII, je iba ukončenie jedného kroku z viacerých fáz. Teraz musí nasledovať odsúhlasenie tzv. zásobníka projektov, čo je menovitý zoznam stavieb, ktoré budú financované z fondov EÚ. ŽSR sa tak ešte v tomto čase nemôžu seriózne a zodpovedne vyjadriť k otázke realizácie tej ktorej akcie až do doby, kedy bude mať Slovenská republika dohodnutý a odsúhlasený zoznam stavieb zaradených do príslušného plánovacieho s Európskou komisiou.
Čo sa týka vypísania súťaží na nové projekty v rámci OPII 2014-2020 platia na uzatváranie zmlúv okrem postupov podľa zákona č.25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj postupy podľa príslušných Manuálov vydaných Riadiacim orgánom, ktorý musí súhlasiť s podpisom zmluvy. ŽSR nemajú žiadne vedomosti o tom, že by už existovali Manuály na projekty financované z prostriedkov EÚ 2014-2020. Na základe vyššie uvedeného konštatujeme že, ŽSR nemôžu nevypísať v tomto roku žiadnu verejnú súťaž na modernizáciu železničných tratí financovanú z OPII.
V r. 2015 budú ŽSR v rámci modernizácie koridorov pokračovať v realizácii stavieb, ktoré boli zahájené v priebehu operačného programu Doprava 2007-2013.
Ide o stavby na úseku trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov:
Zlatovce - Trenčianska Teplá
Beluša - Púchov
Považská Teplá - Žilina
REALIZUJE SA:
"ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žkm100,500 – 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. – III. etapa (úsek Zlatovce – Trenčianska Teplá)"
Zaujímavosti o stavbe
Na železničnom moste cez rieku Váh bude vybudovaná pevná jazdná dráha, ktorá sa na moste použije na Slovensku prvýkrát. Samotný most je predpätý železobetónový budovaný letmou betonážou. Dĺžka mosta bude 360 m, šírka 14,7 a je to dvojkoľajný most, zvláštnosťou je aj to, že sú to vlastne dva samostatné mosty, medzi ktorými je voľný priestor. Unikátny bude aj svojim dizajnom.
Koľko sa zruší stavbou priecestí a koľko nadjazdov resp. podchodov vznikne namiesto nich:
V rámci stavby bude celkovo zrušených 7 priecestí a budú vybudované 3 podjazdy, 1 nadjazd, 6 podchodov pre chodcov, 1 podchod pre cestujúcich, 1 podchod pre cestujúcich a chodcov (je to podchod v ŽST Trenčín na mestskú časť Sihoť, ktorý budú využívať cestujúci aj verejnosť), 1 batožinový podchod.
„ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žkm 100,500 – 159,100, pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod., VI. etapa (úsek Beluša – Púchov)“
Čo sa plánuje ešte urobiť do konca stavby (hlavné body):
Dokončenie zrušenia ŽST Beluša a dobudovanie novej zastávky Beluša, čím vznikne medzistaničný úsek Ladce - Beluša.
Dokončenie a spustenie komunikácií, nadjazdu a podchodu v Beluši.
Dokončenie výpravnej budovy časť B (pre verejnosť).
Dokončenie a spustenie nového zabezpečovacieho zariadenia.
Dokončenie a spustenie technológie novej TNS (trakčnej napájacej stanice).
Dokončenie a spustenie komunikácii a nadjazdu v Púchove.
Zaujímavosti o stavbe:
Vybuduje sa nové staničné zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie na princípe elektronického stavadla ovládané z dispečerského centra v ŽST Púchov (tzv. CRD – Centrum riadenia dopravy) a nové traťové zabezpečovacie zariadenie so systémom automatických hradiel s nadstavbou pre kontrolu rýchlostí, ktorého súčasťou je aj vlakový zabezpečovač.
V rámci stavby bude vybudované nové trakčné vedenie podľa typovej zostavy „S“ navrhnuté na rýchlosť 160 km/h . Po ukončení stavby dôjde ku zmene trakcie z jednosmerného 3 kV na striedavý 25 kV, 50 hz.
Pri realizácii komunikácie pri Continental Matador Rubber, s. r. o., bolo nájdené nálezisko historických fragmentov (bol nutný archeologický výskum).
Koľko sa zruší stavbou priecestí a koľko nadjazdov resp. podchodov vznikne namiesto nich:
Stavbou dôjde celkovo k zrušeniu 5 železničných priecestí. Vybudujú sa 3 cestné nadjazdy a 3 podchody.
„ŽSR, Modernizácia trate Púchov - Žilina, pre rýchlosť do 160 km/hod., II. etapa - (úsek Považská Teplá /mimo/ - Žilina /mimo/)
Čo sa plánuje ešte urobiť do konca stavby (hlavné body):
Odovzdanie zmodernizovaného úseku železničnej trate Považská Teplá (mimo) - Bytča a ŽST Bytča, realizácia stavebných prác v traťových úsekoch Bytča – Dolný Hričov a Dolný Hričov – Žilina a ŽST Dolný Hričov, vrátane stavebných objektov vyvolaných investícií (nadjazdy, pozemné komunikácie, preložky inžinierskych sietí, atď.).
Zaujímavosti o stavbe:
Stavba je, resp. bude realizovaná a financovaná z prostriedkov EK v rámci dvoch operačných programov pre roky 2007-2013 a 2014-2020.
Koľko sa zruší stavbou priecestí a koľko nadjazdov resp. podchodov vznikne namiesto nich:
V úseku bude zrušených 9 úrovňových priecestí a budú nahradené mimoúrovňovými zariadeniami. V rámci stavby sa plánuje vybudovať 5 nových cestných mostov, 1 lávka pre peších, 5 podchodov pre cestujúcich a verejnosť.
Okrem stavieb modernizácie je v súčasnosti v realizácii aj nasledovná stavba financovaná z Operačného programu Doprava 2007 – 2013:
„ŽSR, Zavedenie ERTMS v úseku Bratislava - Žilina - Čadca - št. hr. SR/ČR“, ktoré pozostáva z nasledujúcich dvoch stavieb:
I. stavba „Zavedenie ETCS v koridore VI: Žilina - Čadca - štátna hranica SK/CZ“ a
II. stavba „Implementácia GSM-R do siete ŽSR, úsek Bratislava - Žilina - Čadca - štátna hranica SR/ČR“
V rámci modernizácie železničnej trate dôjde k zmene dopravného riadenia. Trať bude vybavená novými zariadeniami oznamovacej a zabezpečovacej techniky s diaľkovým riadením, kontrolou a monitorovaním. Prenos dát sa zabezpečí po budovaných prenosových zariadeniach. Prenosovým médiom bude optický kábel.
Predmetná stavba je navrhnutá v úseku Bratislava – Žilina – Čadca – štátna hranica SR/ČR. Pre prevádzku systému ETCS je dôležité pokrytie rádiovým signálom GSM-R železničnú trať v úseku Bratislava – Žilina – Čadca – štátna hranica SR/ČR. Na tomto úseku boli určené miesta, kde bude umiestnená základňová rádiostanica a k nej prislúchajúca technológia.
Informácie o aktuálnom stave modernizácie koridorov
Modernizácia Paneurópskeho dopravného koridoru č.Va, ktorý vedie z Bratislavy do Žiliny, Košíc a Čiernej nad Tisou (Ukrajina) a spája sa v Žiline s koridorom VI, ktorý prechádza cez Žilinu a Varšavu do Gdanska na pobrežie Baltického mora začala v roku 1999 modernizáciou úseku Cífer – Trnava.
Od roku 2002, v rámci Programového obdobia Základná infraštruktúra pre programové obdobie 2004-2006 sa modernizačné práce zintenzívnili a z predvstupového fondu ISPA bola zmodernizovaná trať v úseku Bratislava Rača – Piešťany a z Kohézneho fondu úsek Piešťany – Nové Mesto nad Váhom.
V rámci Operačného programu Doprava programové obdobie 2007 – 2013, Prioritná os 1 : Železničná infraštruktúra:
bola v období 2009 – 2011 dokončená stavba „ŽSR, Žilina Teplička zriaďovacia stanica, 2. stavba 2. etapa“
v období 2008 – 2011 dokončená stavba „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Žilina - Krásno“, ktorá je súčasťou koridoru č. VI.
Modernizácia na koridore č. V pokračuje nasledovne:
od roku 2009 prebiehali práce na stavbe „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, úsek Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce,“ ktorej dĺžka je
Od roku 2009 tiež prebiehali práce na stavbe „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, úsek Trenčianska Teplá – Beluša“, ktorej dĺžka je
V súčasnosti sa realizuje stavba "ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žkm100,500 – 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. – III. etapa (úsek Zlatovce – Trenčianska Teplá)".
Súčasťou tohto programového obdobia je aj realizácia stavby „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Púchov – Žilina, časť z úseku Považská Teplá – Žilina“, s termínom realizácie r. 2014 – 2015.
V realizácii je momentálne aj stavba „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žkm 100,500 – 159,100, pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod., VI. etapa (úsek Beluša – Púchov)“.
V rámci Operačného programu Doprava programové obdobie 2007 – 2013, Prioritná os 4: Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov bola naplánovaná realizácia stavby „ŽSR, Bratislava predmestie – Bratislava filiálka – Bratislava Petržalka (prepojenie koridorov), I. časová etapa“, ktorá je časťou súboru stavieb na prepojenie koridoru TEN-T s letiskom a železničnou sieťou v Bratislave. Na predmetnú stavbu prebiehala verejná súťaž na výber zhotoviteľa prác, ktorá však bola zrušená, nakoľko listom MDVRR SR bolo ŽSR oznámené, že predmetná stavba je vyradená z Operačného programu Doprava 2007-2013, na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti Integrovaného dopravného systému Bratislava.
V novom programovom období 2014 – 2020 sa Železnice SR v spolupráci s Ministerstvom dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR budú usilovať o pokračovanie modernizácie trate na koridore č. V dokončením úsekov, ktoré po Žilinu nebudú zrealizované v programovom období 2007-2013 a ďalšími úsekmi až po Košice. Cieľom bude tiež dokončenie realizácie projektov na prepojenie koridoru TEN-T s letiskom a železničnou sieťou v Bratislave.
Prečo modernizácia tratí?
Rozvoj železničnej infraštruktúry:
Rozvoj železničnej infraštruktúry Slovenskej republiky vychádza zo základných medzinárodných dohôd AGC a AGTC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach a Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch). So začlenením siete ŽSR do európskych dopravných ciest ŽSR zároveň prevzali i povinnosť rešpektovať medzinárodné dohody a technické požiadavky, ktoré zaručujú možnosť ďalšieho rozvoja a kompatibilitu s okolitými železničnými správami.
Európska železničná sieť v SR tzv. eurokoridory:
Územím SR prechádzajú tzv. 3 eurokoridory:
→ Koridor IV. (Berlín/Nürnberg – Praha – Budapešť /Constanta/Thessaloniky/Istanbul)
... územím Slovenska je trasa koridoru vedená v úseku štátna hranica ČR – Kúty – Bratislava – Štúrovo – štátna hranica s Maďarskom v dĺžke 203 km.
→ Koridor č. V. (Venezia – Trieste/Koper – Ljublana – Budapest – Užgorod – Ľvov)
... územím Slovenska prechádza po trase Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou – štátna hranica Ukrajiny. Trať je svojou dĺžkou 545 km a dosahovanými prepravnými výkonmi prioritnou hlavne vo väzbe úsekov Čierna nad Tisou – Žilina a Bratislava – Žilina na koridor č. VI.
→Koridor č. VI. (Gdańsk – Warszawa – Katowice – Žilina)
... územím Slovenska je trasa koridoru vedená v úseku štátna hranica s Poľskom – Skalité – Čadca – Žilina v dĺžke 51 km
Zaujímavosti o V. koridore:
- celková dĺžka koridoru je 2831 km, pričom prechádza cez 6 krajín: Taliansko, Slovinsko, Chorvátsko, Maďarsko, Slovensko a Ukrajina
- slovenská vetva je dlhá 536,2 km čo je cca 19% z celkovej dĺžky koridoru, vedie od Bratislavy cez Žilinu a Košice do Čiernej nad Tisou
Dôvody modernizácie koridorov:
Hlavným nedostatkom železničnej infraštruktúry na Slovensku bola nízka úroveň traťovej rýchlosti dosahovanej na tratiach ŽSR. Výrazné zvýšenie kvality železničnej infraštruktúry na úroveň európskych vyspelých železníc môže byť zabezpečené len modernizáciou a rekonštrukciou tratí, železničných uzlov a umelých stavieb so súbežnou inováciou zabezpečovacích systémov a systémov riadenia opravy na rozhodujúcich úsekoch siete ŽSR.
Prečo modernizácia?
1. modernizácia železničnej infraštruktúry je nevyhnutná, pretože železničná infraštruktúra SR bola zastaraná a nespĺňala kritéria EÚ pre vlakovú dopravu
2. modernizácia vybraných železničných tratí je nevyhnutná aj v súvislosti so zapojením železníc SR do systému tranzitných európskych železníc v záujme zvýšenia kvality železničnej dopravy na súčasnú úroveň vyspelých európskych železníc
3. zrealizovaním modernizácie na prevádzkovanie železničnej trate rýchlosťou 160 km/hod. sa vytvárajú podmienky pre zrýchlenie diaľkovej osobnej dopravy, ako aj tranzitnej nákladnej dopravy
4. modernizovať je dôležitá aj z pohľadu ďalšieho rozvoja železničnej dopravy na Slovensku, infraštruktúra ŽSR musí byť konkurencieschopná na Európskom trhu.
EFEKTY MODERNIZÁCIE
1. pre cestujúceho:
Rýchlosť – zvýši sa traťová rýchlosť na 160 km/h.
Bezpečnosť – kvalitnejšia infraštruktúra, súčasťou modernizácie sú aj mimoúrovňové križovania, cesta a železničná trať sa nebudú križovať (jedna z príčin havárií na priecestiach).
2. z pohľadu železníc
Znižovanie nákladov (moderné zabezpečovacie zariadenia, ktoré riadia dopravu už nepotrebujú pri svojej obsluhe rozsiahly personál, moderná technika znižuje náklady na údržbu).
Zvýšenie technického stavu infraštruktúry je nevyhnutné pre ŽSR, aby boli konkurencieschopným manažérom infraštruktúry v Európe. Moderná a kvalitná infraštruktúra je základom na poskytovanie dobrých služieb operátorom.
Zaujímavé otázky a odpovede:
- Prečo sa začalo modernizovať? Aký bol a je cieľ modernizácie? (vyššia rýchlosť? kratšie jazdné časy?)
Dôvodom začatia modernizácie bol neuspokojivý stav infraštruktúry v SR. Tá síce vykazovala vysokú hustotu siete, ale so zastaranou technológiou, nízkou využiteľnosťou jej kapacity. Riešením je modernizácia tratí zaradených do paneurópskych koridorov č. IV., V. a VI., ktoré sú súčasťou transeurópskej dopravnej siete TEN-T. Táto modernizácia vychádza z potrieb ponuky kvalitnej železničnej infraštruktúry pre služby medzinárodnej a vnútroštátnej osobnej a nákladnej dopravy v smere sever-juh a východ-západ.
Modernizáciou železničnej trate budú dosiahnuté nasledovné ciele:
Zvýšenie bezpečnosti železničnej infraštruktúry, (hlavne odstránením úrovňových krížení cestných komunikácií so železničnou traťou)
Zvýšenie rýchlosti, komfortu a atraktivity železníc,
Zníženie prevádzkových nákladov a nákladov na údržbu,
Zabezpečenie kvality železničnej infraštruktúry vykonávaním potrebnej údržby,
Modernizáciou sa vytvárajú predpoklady pre splnenie požiadaviek interoperability.
Prispelo sa k zabezpečeniu adekvátneho prístupu k transeurópskej dopravnej sieti, k vytvoreniu kvalitného železničného prepojenia so susednými krajinami a dosiahnutiu súladu s normami AGT a AGTC. Modernizáciou je umožnené dosiahnuť maximálnu traťovú rýchlosť 160 km/hod.
- Kedy sa začala modernizovať hlavná trať, a na ktorom úseku?
Modernizácia V. koridoru začala v roku 1999 traťovým úsekom Cífer – Trnava
- Ktoré úseky sa už zmodernizovali a koľko to stálo?
Ku dnešnému dňu je kompletne zmodernizovaná trať v úseku Bratislava Rača – po ŽST Zlatovce . Modernizácia tohto úseku stála 746,819 mil. EUR.
Bol ukončený aj úsek Trenčianska Teplá – Beluša (mimo ŽST Beluša) v hodnote 250,801 mil.EUR.
- Na všetkých zmodernizovaných úsekoch sa jazdí rýchlejšie?
Maximálnou rýchlosťou 160 km/hod sa môže v súčasnosti jazdiť od Bratislava Rača po Zlatovce.
- Ktoré úseky sa momentálne modernizujú, ktoré sa ešte budú a kedy…
T.č. prebieha modernizácia úsekov Zlatovce – Trenčianska Teplá (mimo), Beluša – Púchov a Považská Teplá (mimo) – Žilina (mimo). V krátkom čase sa predpokladá so začatím modernizácie úseku Púchov – Považská Teplá.
- Kedy skončí celá modernizácia hlavného koridoru?
Termín ukončenia ako aj postup modernizácie celého koridoru až po Košice závisí od výsledkov Štúdie realizovateľnosti, ktorá sa v súčasnosti spracováva a tiež od dostupnosti finančných zdrojov predovšetkým od Európskej komisie.
- Je nejaký plán, resp. predpoklad, koľko by mohla trvať cesta z BA do KE po skončení modernizácie?
Cesta z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom (po Kostolnú Záriečie) po modernizácii sa skrátila o 8 (9) minút.
Predpokladaná úspora času pre osobnú dopravu v úseku Nového Mesta nad Váhom – Žilina je 33,286 minút.