26.05.2014
Ako prebiehaju stavebne prace na useku od Noveho Mesta nad Vahom po Puchov (pre rychlost 160 km/h)? Poprosim uviest kazdu etapu, momentalny stavebny stav a predpoklad ukoncenia.
STAVBA : Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žel. km 100,500 - 159,100, pre traťovú rýchlosť do 160km, VI. Etapa, úsek Beluša – Púchov
Železnice Slovenskej republiky, Bratislava (ŽSR) majú na realizáciu tejto stavby uzatvorenú Zmluvu o dielo so združením „Združenie Púchov“, kde vedúcim členom združenia je OHL ŽS, a.s. Brno a ďalším členom združenia je Váhostav SK, a.s. Žilina. Železnice si v súlade so Zmluvou o dielo voči Zmluva vrátane detailov ohľadne ceny a termínu je verejne prístupná na webe.
Práce pokračujú v zmysle harmonogramu prác, konkrétne sa realizuje:
Žst. Beluša, trakčné vedenie,
Žst. Púchov, trakčné vedenie,
Žst. Púchov, úprava elektrického ohrevu výhybiek,
Beluša-Púchov, železničný zvršok a železničný spodok,Žst. Púchov, nástupištia, Žst. Beluša, cestný nadjazd v nžkm 151,474 (sžkm 152,493), Žst. Beluša, cestný most cez Pružinku pri obci, Beluša-Púchov, cestný most nad železničnou traťou v nžkm 156,062 (sžkm 156,783), Beluša – Púchov, okružná križovatka (vetva 3), Žst. Púchov, podchod pre cestujúcich v nžkm 157,575, Žst. Púchov, oporný múr pri žel. trati v nžkm 158,120-158,350, Žst. Púchov, výpravná budova , Žst. Púchov, TNS - prevádzková budova , Žst. Púchov, TNS - stanovište transformátorov, stavebná časť, Žst. Púchov, zariadenia pre káblové trasy, Žst. Púchov, zastrešenie nástupíšť, Žst. Púchov, prekládka vodovodu DN 500, sžkm 158,833,
STAVBA : ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žkm 100,500-159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod – III. etapa (úsek Zlatovce – Trenčianska Teplá)
ŽSR majú uzatvorenú zmluvu so Združením pod Brezinou, kde jej členmi sú: TSS GRADE, a.s., Bratislava– vedúci člen združenia, BÖGL a KRYSL, k.s. , Praha 5, KONSTRUKTOR-INŽENJERING d.d.,
Zmluva vrátane detailov ohľadne ceny a termínu je verejne prístupná na webe.
Práce pokračujú v zmysle harmonogramu prác, konkrétne sa realizuje:
Pokračujú práce na železničnom moste cez Váh na nosnej konštrukcii, na zakladaní piliera č.7, realizuje sa oporný múr žel. trate v Orechovom, výkop na Brnianskom podjazde a budujú sa zariadenia pre kabelové trasy.
Pokračujú práce na opornom múre železničnej trate v žst. Trenčín, práce na nástupišti č.2, práce na odvodnení, práce na podchode pre cestujúcich a práce na montáži koľajovýc polí a výhybiek.
Pokračujú práce na kruhovom objazde Pred poľom, podjazde Pred poľom a komunikáciach podchodov, práce na svahovaní žel. spodku a priekop, práce na montáži zábradlia nástupišťa zastávky.
STAVBA: „ŽSR, Modernizácia trate Púchov – Žilina, pre rýchlosť do 160 km/hod., II. etapa – (úsek Považská Teplá /mimo/ – Žilina /mimo/)“
ŽSR má zmluvu uzatvorenú so združením TEBS, ktorú tvoria TSS GRADE, a.s., vedúci člen, BÖGL a KRÝSL, k.s., Praha – Zbraslav, Česká republika, Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., Bratislava, Swietelsky Baugesellschaft G.m.b.H., Edelbacherstrasse 10a, 4020 Linz, Rakúsko
Zmluva vrátane detailov ohľadne ceny a termínu je verejne prístupná na webe.
Práce pokračujú v zmysle harmonogramu prác, konkrétne sa realizuje:
Považská Teplá –Bytča, železničný spodok, železničný zvršok, demontáž, zastávka Plevník Drienove – podchod pre cestujúcu verejnosť, zastávka Predmier – podchod pre cestujúcich a verejnosť, Považská Teplá – Bytča – trakčné vedenie, žst. Bytča – železničný spodok a železničný most.
Aky priemerny vek, ak sa to da takto definovat, maju kolajnice?
Uvedené nie je možné uviesť vo všeobecnosti – záleží od druhu trate, jej vyťaženosti, na rôznych tratiach Slovenska sú koľajnice rôzneho veku, ale aj druhu.
Kde bolo potrebne vlani a zaroven kde sa planuje tento rok vymena kolaji?
Z pohľadu ŽSR rozlišujeme, či ide o výmenu koľajového zvršku, alebo len koľajníc.V uplynulom roku sa realizovali z väčších a zásadnejších s dopadom pre cestujúcu verejnosť komplexné rekonštrukcie železničného zvršku v úseku Devínska Nová Ves – Stupava – 2. traťová koľaj, viaceré úseky na strednom aj východnom Slovensku. Tento rok ŽSR realizujú komplexnú rekonštrukciu trate v úseku Varín-Vrútky, v úseku Devínska Nová Ves – Stupava – 1.traťová koľaj, rekonštrukcia tzv. červeného mosta v úseku Bratislava hlavná stanica – Bratislava Lamač, pripravuje sa rekonštrukcia trate v úseku Ruskov- Slanec.
Stavaju sa pripady, kedy pre zly stav kolaji je prerusena zeleznicna doprava? Kedy naposledy a v akom useku?
Nie, ŽSR takýto prípad za posledné obdobie nezaznamenali. Každá trať a stav koľají je pravidelne podrobovaná kontrolám – vizuálnym, kontrolórmi trate, kde je možné odhaliť smerové a výškové vybočenie koľají napr. vplyvom poklesu pôdy, resp. napr. vplyvom mimoriadností ako je podmytie trate, mechanické poškodenie – pád stromu, kameňa, náraz rôzneho druhu a pod. Druhá možnosť sú skryté opotrebovania koľají –to odhaľuje tzv. defektoskopia, ide o tzv. vnútorné, voľným okom nezistiteľné chyby koľají , ktoré môžu vyústiť do tzv. lomu koľaje. Pri zistení akejkoľvek chyby sú realizované viaceré stupne opatrení – môže to byť okamžitá výmena časti koľaje (napr. sa vyreže dvojmetrový pás a nahradí sa iným), až po prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti prechádzajúcich vlakov do odstránenia chyby. Doprava nikdy nie je bez kontroly a hoci máme vyše 3600 km tratí, tieto sa musia udržiavať v zodpovedajúcom prevádzkyschopnom stave. Samozrejme máme aj trate, kde vlaky nechodia, pretože si dopravcovia žiadnu dopravu na týchto trasách u ŽSR ako manažéra infraštruktúry neobjednali. V prípade opätovnej objednávky musí ŽSR trať skontrolovať a v krátkom čase dať do zodpovedajúceho stavu (bližšie info nájdete na webe zsr v časti media room po zadaní do vyhľadávača lom koľaje).
Uvazuje sa o rozsireni modernej trate s rychlostou 160 km/h az smerom na vychod Slovenska? Ak ano, do ktoreho roku?
Áno ŽSR uvažujú o pokračovaní železničného spojenia z BA až po Košice. ŽSR sa však aktuálne nemôžu zodpovedne vyjadriť k otázke, kedy to bude a ktoré úseky sa budú kedy realizovať. Uvedená modernizácia má byť realizovaná spolufinancovaním EÚ, V rámci rozpočtového obdobia EÚ 2014 – 2020 zatiaľ Slovenská republika nemá dohodnutý a odsúhlasený zoznam stavieb zaradených do príslušného plánovacieho s Európskou komisiou. Uvedené bude zrejmé až po schválení tzv. masteplanu EÚ pre Operačný program integrovaná infraštruktúra na roky 2014 – 2020. K tomuto by Vám vedeli dať bližšie informácie na MDVRR SR.