27.01.2016
Chcel by som sa opýtať pár otázok ohľadom Vášho sporu so spoločnosťou RegioJet, ktorá Vám oznámila zrušenie troch párov vlakov na linke BA - KE. Spôsobovali Vám tieto "nefunkčné" linky problémy? Koľko musel RegioJet za ich nevypravenie počas existencie týchto spojov zaplatiť na "pokutách"?
ŽSR nemajú so spoločnosťou RegioJet žiadny spor. Postupujú v zmysle platnej legislatívy a nediskriminačne ku všetkým dopravcom.
Spoločnosť RegioJet a.s. si objednala od nového grafikonu verejnej dopravy (GVD) 2015/2016 tri páry vlakov, ktoré však už v čase, keď bol nový cestovný poriadok schválený a vytlačený uviedli, že budú premávať až odo dňa vyhlásenia, pričom neuviedli konkrétny termín. Keďže GVD takúto kategóriu vlakov nepozná a je záväzný, ŽSR uvedené vlaky uvádzalo v zmysle platnej legislatívy tak v grafikone ako aj vo vyhľadávačoch a pri vyhlasovaní týchto vlakov ako zrušené. Na rokovaní so ŽSR RegioJet a.s. požadoval, aby sme vlaky neuvádzali ako zrušené, takže sme ich informovali, že toto je možné len v prípade, že bude jasné, čo bude s vlakmi od prvej zmeny GVD ku dňu 28. februára 2016. Dňa 8. januára 2016 nám bol zaslaný list s tým, že RegioJet a.s. si uvedené tri pary vlakov od 1. zmeny GVD neobjednáva a zrušil ich.
Plánujete nejaké kroky, aby sa v budúcnosti podobný scenár neopakoval?
ŽSR si na riadne objednané a nevypravené vlaky v súlade s Výnosom Dopravného úradu o určení úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre uplatňujú poplatok za objednanú a nevyužitú kapacitu infraštruktúry. Tento poplatok sa uplatňuje až do nasledujúcej riadnej zmeny GVD a predstavuje cca 1,32% z celkového poplatku za použitie železničnej infraštruktúry konkrétneho vlaku. U uvedených zrušených vlakov spoločnosti RegioJet a.s. sa bude tento poplatok účtovať do 28.2.2016. Táto čiastka predstavuje 9,30 € za vlak a deň. ŽSR to nepovažujú za dostatočnú sankciu, avšak väčšiu čiastku ako je určená vo Výnose Dopravného úradu o určení úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre, v časti poplatok za objednanú a nevyužitú kapacitu infraštruktúry, si ŽSR nemôžu uplatniť.
V novo pripravovanom Výnose o spoplatnení prístupu k železničnej infraštruktúre budú ŽSR požadovať schválenie podstatne vyššej čiastky.
ŽSR doposiaľ nikdy nezaznamenali u žiadneho dopravcu, že by si objednal trasu a nezačal reálne jazdiť.
Čo v prípade, ak sa RegioJet znovu rozhodne pridať ďalšie? Aký bude postup?
Ak sa RegioJet a.s. rozhodne pridať ďalšie spoje, ŽSR má 5 pracovných dní na posúdenie, či trasa, ktorú dopravca požaduje, je k dispozícií. Ak je, trasa mu bude pridelená s tým, že v knižnom cestovnom poriadku bude zapracovaná až v termíne riadnej zmeny GVD. V roku 2016 nasledujúca zmena, kedy toto bude možné uskutočniť je v júni 2016.
K problematike 13 vozňov na hlavnej stanici v Bratislave. Prečo nechce ŽSR povoliť vypravovanie 13tich vozňov IC vlakov? (kde je problém a prečo štátne rýchliky môžu mať 13 vozňov?)
Neumožňujú to technické a technologické dôvody. ŽST Bratislava hlavná stanica je situovaná v oblúku. Koľaje pri 3 nástupišti majú rozličnú dĺžku. Koľaj č. 10 má užitočnú dĺžku 346 m a koľaj č. 14 má dĺžku len 288 m. Z toho dôvodu môžu 13-vozňové vlaky jazdiť len z 10. koľaje. Tu si v objednávke na GVD 2015/16 objednala pre svoje vlaky ZSSK. Spoločnosť RegioJet a.s. dala novú objednávku až k 18.1.2016. To znamená dodatočnú objednávku, ktorá sa dá realizovať len v prípade, ak je voľná trasa vrátane technológie v ŽST východzích a končiacich vlakov. Tá ale voľná nie je. Spoločnosť RegioJet a.s. bola na túto skutočnosť informovaná na porade 15.12.2015.
V ŽST Bratislava hlavná stanica nie je problém pri odchádzajúcich vlakoch oboch spoločností, ale pri prichádzajúcich vlakoch, keď technologické časy po príchode vlakov ZSSK neumožňujú na 10. koľaj prijať 13 vozňovú súpravu spoločnosti RegioJet a.s. Podľa aktuálneho GVD vlaky RegioJet a.s. majú vždy plánovaný príchod do ŽST BA hl.st. 20 minút po príchode rýchlika ZSSK. Keby si bol RegioJet a.s. objednal príchod do ŽST BA hl. st. v inom čase, ktorý nekoliduje so ZSSK, tak by príchod aj 13 vozňového vlaku bol možný.
V každej železničnej stanici, aj v BA hlavná stanica sú spracované technologické postupy úkonov pri vlakoch osobnej dopravy, ktoré sú odsúhlasené tak ŽSR ako aj kompetentným zamestnancom každého jedného dopravcu, čiže rovnako ZSSK ako aj Regiojetu.
Technologické postupy úkonov je súhrn činností, ktoré spoločne vykonávajú zamestnanci dopravcu aj železničnej stanice(zamestnanci ŽSR).
V týchto úkonoch sú zahrnuté nasledovné činnosti: vystúpenie cestujúcich, odvesenie HKV (hnacieho koľajového vozidla - rušňa) vedúcim posunu vrátane všetkých elektrických káblov, vyvesenie HKV sa vykonáva až po zaistení súpravy proti samovoľnému pohybu. Ďalej nasleduje ohlásenie vedúceho posunu panelovému výpravcovi po odvesení HKV a panelový výpravca zabezpečí posun HKV v zmysle obratov HKV pre platný GVD.
Potom nasleduje odsun súpravy od nástupišťa a jej odstavenie do iných častí ŽST, alebo do inej ŽST. Začatie posunu na odstavné koľajisko sa môže vykonať po uzatvorení všetkých dverí , odbrzdení súpravy a odstránení zarážky a následnom ohlásení vedúcemu posunu výpravcovi, že súprava je pripravená na odsun. Panelový výpravca v prípade, že mu to dopravná situácia dovoľuje, zabezpečí postavenie posunovej cesty pre zamýšľanú jazdu. Po rozsvietení návesti posun dovolený sa začne s posunom na odstavne koľajisko. Cely tento proces trvá niekoľko desiatok minút. Treba podotknúť, že aj pokiaľ sú všetky úkony pripravene na posun, vzhľadom k zvýšenej frekvencii a sťaženej situácii v ŽST BA hl. stanica nie vždy je možné okamžite postaviť posunovú cestu, nakoľko prednosť majú vlaky, ktoré odchádzajú z hlavnej stanice a majú postavenú vlakovú cestu.
Uvedené technologické postupy sa majú pre spoločnosť ZSSK aj RegioJet diať v takmer rovnakom čase na rovnakej koľaji (keďže ZSSK má vopred objednanú 10 koľaj a RegioJet chcelo mat 13 vozňov, čo je možné tiež len na 10 koľaji), čo nie je technicky ani technologicky možné. ZSSK má v tomto prípade prednosť, pretože si trasu objednala skôr. Regiojet sa musí prispôsobiť technologickým podmienkam.
Ešte praktický príklad: Príchod vlaku ZSSK na hlavnú stanicu je napr. 12.05. Obehnutie rušňa, jeho pristavenie a odchod na miesto odstavenia do ŽST BA Nove Mesto je určené o 12.34 hod. Ale o 12.25 má prísť vlak Regiojetu. Aj tento vlak však potrebuje čas na obehnutie rušňa, jeho pristavenie a zatlačenie na miesto odstavenia. Keby mal Regiojet 13 vozňov, je to možné len na jednej koľaji, a to práve na 10, kde už je vlak ZSSK. Tieto dve operácie v rovnakom čase sa križujú a nie je to možné zrealizovať, je to technicky aj technologicky nemožné.