25.05.2020
Pracujem v slepeckej redakcii v Levoči a rada by som sa opýtala v mene viacerých slabozrakých čitateľov na otázku inštalácie informačných tabúľ v slovenských železničných staniciach. Presnejšie ich umiestnenia vo výške, kde naši slabozrakí používatelia nemajú možnosť si prečítať ich obsah.
Nedávno bol jeden náš čitateľ v Prahe na hlavnej stanici a tam zistil, že to ide aj inak. V hlavnom koridore na „odbočkách“ k jednotlivým nástupištiam boli infotabule umiestnené pár centimetrov od podlahy, vo výške očí, takže „náš cestujúci“ si ich mohol pohodlne preštudovať sám, bez cudzej pomoci. Moja otázka znie, či niečo podobné nepripravujú aj Železnice SR. Nevidiaci a slabozrakí tvoria pomerne značnú časť cestujúcej klientely ŽSR, ale človek nemusí byť ani zrakovo znevýhodnení, určite mnohí seniori majú problém si tieto informácie prečítať , keďže infotabule sú umiestnené vysoko.
Problematiku umiestňovania informácii na železničných staniciach rieši v podmienkach ŽSR smernica s názvom Dispozičné usporiadanie a vybavenie verejnej časti staničných budov. Smernica sa zaoberá priestormi verejnosti prístupnej časti staničných budov a zastávok, ktoré slúžia cestujúcim na poskytovanie dopravných a prepravných služieb, komerčnými priestormi, umiestňovaním reklamných zariadení na majetku v správe ŽSR a informačno-orientačným systémom. V rámci smernice je uvedené, že „prinajmenšom na jednom mieste v rámci stanice musia byť k dispozícii informácie o odchodoch vlakov (vrátane cieľovej stanice, čísla nástupišťa a času) v maximálnej výške 160 cm.“
Uvedené princípy a pravidlá pre umiestňovanie informačno – orientačných systémov sa uplatňujú pri projektovaní a realizácii rekonštrukcii a modernizácii priestorov verejnej časti staničných budov. ŽSR v rámci svojho proklientského prístupu tento princíp pri rekonštrukciách staníc aj zohľadňujú a budú zohľadňovať.