Nové haly rušňových dep a špeciálne objekty pre oznamovacie a zabezpečovacie zariadenia a zariadenia elektrifikácie železníc boli zvyčajne stavané ako prefabrikované konštrukcie(výnimkou je hala a dielňa depa Trnava, ktorá bola v 50. rokoch postavená ako železobetónová monolitická konštrukcia podľa návrhu Prof. Ing. Wúncha). Pre ostatné druhy objektov (sklady, sociálne a administratívne budovy, rekreačné objekty) boli používané stavebné technológie, obvyklé vo „veľkom stavebníctve". Výnimkou boli iba niektoré menšie sociálne a hygienické zariadenia (napr. v obvode stanice sústredenej nakládky a vykládky Bratislava-filiálka), ktoré boli v 60. rokoch postavené technológiou striekanej malty (Aerocem). Táto metóda sa však neosvedčila a neskôr sa už nepoužila.

Všetky tieto objekty boli stavané podľa prísnych zásad funkčnosti a zvyčajne nemali vyššiu architektonickú hodnotu.

© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska. 
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.