Už na začiatku 50. rokov sa dokončil vývoj štandardných typov osobných vozňov. Ich prototypmi sa stali štvornápravové podvozkové vozne s polospúšťacími oknami vyprodukované vagónkou Tatra Smíchov roku 1951 (vozeň s oddielmi) a roku 1952 (veľkopriestorový vozeň, vhodný predovšetkým pre prímestskú dopravu; pre tento účel však boli od začiatku 60. rokov používané tiež nemecké poschodové štvorvozňové jednotky). Zvyšovanie rýchlosti v medzinárodnej prevádzke si vynútilo obstarávať pre tieto účely od roku 1958 vozne s bezrázsochovými podvozkami typu Görlitz (u nás sa po prvýkrát objavili na lôžkových vozňoch nemeckej výroby) a venovať sa i vývoju dokonalejších brzdových zariadení. Brzda sústavy DÁKO začala nahrádzať staršiu sústavu Knorr od roku 1958, v 80. rokoch sa objavili tiež kotúčové brzdy so zmenšenou závislosťou trecieho koeficientu na rýchlosti. Zahájená trakčná výmena spôsobila už od začiatku obdobia zdokonaľovanie sústav elektrického vykurovania; tradičné odporové vykurovanie bolo od 50. rokoch doplňované núteným obehom zohriatého vzduchu a automatickou reguláciou teploty. V 70. rokoch bolo parné i elektrické kúrenie zlučované do ústredného agregátu s ventilátorom, zabezpečujúcim tiež vetranie vozňa. V prívesných vozňoch pre motorové vlaky boli kachle nahradené individuálnym naftovým vykurovaním, pri štvornápravových vozňoch najčastejšie ústredným teplovodným kúrením s naftovým ohrievačom. Intenzita vnútorného osvetlenia bola výrazne zvýšená zavedením žiarivkového osvetlenia napájaného rotačným, neskôr i tranzistorovým meničom. Jednosmerné dynamá napájajúce elektrickú sústavu vozňa začali byť nahrádzané v 70. rokoch trojfázovými striedavými generátormi s diódovými usmerňovačmi.
Park nákladných vozňov bol po vojne doplnený väčšími dodávkami dvojnápravových otvorených celokovových vozňov radov Vtr a Vtdr a zakrytých vozňov s kovovou kostrou a dreveným obkladom radu Ztr. V 50. rokoch začali dominovať dodávky veľkokapacitných štvornápravových vozňov; podiel štvornápravových vozňov vzrástol z 2% roku 1950 na 65% na konci obdobia. Mechanizácia nakladacích a vykladacích prác sa prejavila predovšetkým na špeciálnych vozňoch pre prepravu uhlia (Wap) a cementu (Raj). Zvyšovanie rýchlosti v medzinárodnej nákladnej doprave cez 100 km/h si vyžiadalo nahradiť brzdu Božič sústavou DAKO (60. roky), klzné ložiská valivými (prakticky ukončené v 70. rokoch) a zdokonaľovať tiež vozňové podvozky – roku 1981 bola vo vagónke Poprad zahájená sériová výroba mimoriadne vydarených podvozkov typu Y25Cs. Mohutnejúca kontajnerová doprava si vyžiadala vyrábať pre ich prepravu špeciálne vozne (séria Pasy z vagónky Poprad v 70. rokoch, neskôr séria Kas).
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc