Oficiálna web stránka Železnice Slovenskej republiky
[Zobrazuje sa alternatívna textová, blind friendly verzia stránky] Prejsť na grafickú verziu.


Titulok: Elektrická trakcia

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na hlavné menu. Iné možnosti: Prejdi na Hlavné sekcie; Vyhľadávanie; Kontakty ŽSR; Pätičku stránky.


Pokroky, dosiahnuté v oblasti silnoprúdovej elektrotechniky, viedli i v Uhorsku začiatkom 20. storočia k prvým pokusom využiť elektrinu na trakčné účely. Na Slovensku reprezentovali tieto snahy úzkorozchodné železnice Poprad – Starý Smokovec – Štrbské Pleso s odbočkou Starý Smokovec – Tatranská Lomnica, Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice, slovenský úsek elektrickej železnice Bratislava – Viedeň a lesná železnica Ľubochňa – Močidlá. Elektrickú výzbroj trakčných vozidiel týchto železníc (resp. celé vozidlá) i pevné trakčné zariadenia dodávali uhorské firmy Ganz a Co. Danubius Budapest, Siemens Schuckert Budapest a Únió Budapest.

Prvé vozidlá boli najčastejšie konštruované ako dvojnápravové, od roku 1912 i štvornápravové, motorové vozne. Iba lesná železnica Ľubochňa – Močidlá použila dvojnápravové rušne usporiadania Bo a na slovenskom úseku železnice Bratislava – Viedeň sa používali štvornápravové rušne usporiadania Bo‘Bo‘. Ich elektrická výzbroj, napájaná trolejovým jednosmerným napätím 550-750, neskôr i 1650 V, pozostávala z jednosmerných sériových trakčných motorov, tlapovo uložených na nápravách vozňa a riadených priamo ovládaným kontrolérom, ktorý reguloval výkon trakčných motorov zmenou napájacieho napätia zaraďovaním sériovo radených odporov do ich prúdového okruhu. Motory prvých vozidiel boli zvyčajne radené trvalo v sérii, pri neskorších konštrukciách sa rozšírili možnosti ich regulácie prepínaním zo sériového na paralelné, pri štvornápravových motorových vozňoch i sérioparalelné zapojenie. Elektrický prúd bol do vozidla privádzaný prostredníctvom lýrového alebo už i pantografového zberača. Ochrana elektrickej výzbroje vozidiel pozostávala spravidla z tavných poistiek chrániacich pred preťažením a z rýchlovypínača, zabezpečujúceho ochranu predovšetkým pred bleskom. Vozidlá boli brzdené ručnou, elektrickou odporovou a s výnimkou trate Tr. Teplá – Tr. Teplice i priebežnou tlakovou brzdou.

Systém napájania prvých elektrifikovaných železníc pozostával z parnej, vodnej alebo dieslovej elektrárne, produkujúcej najčastejšie striedavý prúd s napätím 3300-5250 V, ktorý bol v meniarňach transformovaný a usmerňovaný prostredníctvom motorgenerátorov. Prevádzkové špičky a výpadky dodávky prúdu z elektrární boli pokrývané z akumulátorov, doplňovaných Piraniho agregátom. Trolejové vedenie bolo spočiatku jednoduché, neskôr i s oceľovým nosným lanom, a zvyčajne rozdelené na menšie úseky s príslušnými odpojovačmi, pričom sa k nim privádzal prúd zvláštnym napájacím vedením, neseným stožiarmi trakčného vedenia.

© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska. 
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.



Právne dokumenty

Integer aliquam elit vitae turpis sagittis varius. Proin vitae semper dui. Vestibulum sit amet massa metus. Integer semper, eros id sollicitudin bibendum

Zobraziť dokumenty