Najdôležitejším motívom pripojenia Lednických Rovní na jestvujúcu železničnú sieť boli sklárne bratov Schreiberovcov. Koncesiu pre výstavbu a prevádzku trate spájajúcej Lednické Rovne so stanicou MÁV Trenčianska Teplá (Hölak) získal nariadením MO č. 88955/909.XI.23 stavebný podnikateľ Jozef Somlyó z Budapešti. Nová železnica však vznikla iba v úseku Nemšová – Lednické Rovne, keď medzi Trenčianskou Teplou a Nemšovou sa na základe peážnej zmluvy použila štátna železnica Trenčianska Teplá – Vlársky priesmyk. Stavba novobudovanej trate s dĺžkou 18,2 km začala v marci 1910 a prvý vlak po nej prišiel už 26.10. toho istého roku.

Hoci iba 41 % trate ležalo v oblúkoch a len 10 % na spáde, jej výstavba si vyžiadala rozsiahle zemné práce i realizáciu 43 mostov a priepustov. Na trati bolo 6 staníc, 2 výhybne, 4 strážne stanovištia a 39 úrovňových priecestí bez závor. V Lednickom Rovnom sa vybudovala výhrevňa. Stavebné náklady dosiahli čiastku 2 321 000 K.

©  ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska. 
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.