V roku 1868 disponovala konská železnica 20 osobnými a 157 nákladnými vozňami, ktorých prevádzku zabezpečovalo 54 „ľahkých“ a 55 „ťažkých“ koní. Ani toto vrcholné obdobie konky však nebolo také výnosné, aby umožnilo prechod na parnú trakciu a preto sa spoločnosť, ktorá už v roku 1844 rokovala s Uhorskou centrálnou železnicou o odovzdaní vybudovaných úsekov a v priebehu ďalších rokov pokračovala v rokovaniach s inými železničnými spoločnosťami, rozhodla železnicu predať. Koncom roku 1871 ju kúpila viedenská zmenárenská banka za 810 000 zl, aby ju vo fenruári 1872 opäť predala – tentoraz už za 1 190 000 zl – konzorciu Windischgrätz – Breuner. To konskú železnicu prevzalo 12.3.1872. Prevádzkovalo ju na vlastné náklady až do 10.10.1872, keď začalo jej rekonštrukciu na parostrojnú železnicu. Úsek Trnava – Sereď bol pritom prevádzkovaný v animálnej trakcii až do roku 1876.

© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska. 
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.