28.07.2015

Potrebovala by som odpoveď na otázku, prečo vznikajú popri železnici protihlukové steny (zábrany) - znižovanie hluku kvôli okolostojacim domom? O koľko decibelov dokážu znížiť hluk a  koľko km stien v rámci modernizácie plánujete?

O tom, či bude potrebné realizovať alebo či nebude potrebné realizovať protihlukové opatrenia sa rozhoduje v rôznych časových horizontoch. Ešte pred spracovaním projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie sa musí vypracovať „Zámer o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“ (EIA). EIA rieši komplexné opatrenia z hľadiska zásahu konkrétnej stavby do životného prostredia. Riešenie problematiky hluku je iba jednou z časti EIA. Následne je potrebné zabezpečiť protihlukovú štúdiu, ktorá sa zaoberá už iba prípadným zmiernením dopadu hluku a podľa konfigurácie terénu, podľa vzdialenosti zdroja hluky, intenzity hluku a pod. sa zapodieva rôznymi spôsobmi zmiernenia negatívnych dopadov hluku. Môže to byť výstavba protihlukových stien, výsadba zelene pohlcujúca hluk, prípadne lokálne riešenia, napr. výmena okien a pod. O požiadavke na vybudovanie protihlukových opatrení rozhodnú často aj sťažnosti obyvateľov dotknutých výstavbou. Prípadne je orgánom životného prostredia alebo hygienikom nariadené vykonávanie meraní po realizácií stavby a až na základe výsledkov meraní, ak sa preukáže, že sú prekročené prípustné hranice hluku, je investor zaviazaný vykonať príslušné opatrenia na zamedzenie hluku tak, aby hluk po zrealizovaných opatreniach neprekračoval prípustné hodnoty hluku podľa hygienických noriem a platnej vyhlášky.

Napríklad na stavbe „ŽSR, Žilina – Teplička zriaďovacia stanica, 2.stavba 2.etapa“ sa momentálne realizuje protihluková stena v dĺžke 2 415 m, výška 6,0 m.

V dnes vyhlásenej verejnej súťaži na výber zhotoviteľa stavebných prác pre stavbu „ŽSR, Modernizácia trate Púchov – Žilina, pre rýchlosť do 160 km/hod., I. etapa“ čo je cca 16 kilometrový úsek železničnej trate medzi Púchovom a Považskou Teplou, sa počíta  zatiaľ s výstavbou protihlukových stien v objeme 17 636 m2.

Najvyššie prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom priestore

Najvyššie prípustné hodnoty vo vonkajšom priestore sa vzťahujú na priestor mimo budov, na miesta, ktoré ľudia používajú dlhodobo alebo opakovane na liečenie, oddych, šport, rekreáciu, priestor pred fasádami obytných miestností s oknom, učební a budov vyžadujúcich tiché prostredie, okrem priestoru komunikácií a vonkajších pracovísk.

Určujúcimi veličinami hluku vo vonkajšom priestore sú ekvivalentná hladina A zvuku pre deň (16 h), a noc (8 h), alebo príslušná hodnotiaca hladina A zvuku.

Najvyššie prípustné hodnoty určujúcich veličín vo vonkajšom priestore sú v nižšie uvedenej tabuľke, pričom tu hodnoty sa vzťahujú na priestor vo výške 1.5 m (alebo 4 m nad terénom pre územné plánovanie) a pred fasádou budov vo výške okien chránených miestností (pozri nižšie) do vzdialenosti 2 m od fasády. Ak nie je ustanovené inak, posudzujú sa hodnoty namerané s krytom proti vetru na mikrofóne, pri pôsobení vetra do 5 m/s, pri suchej vozovke a nezasneženom teréne.

Najvyššie prípustné hladiny (NPH) hluku vo vonkajších priestoroch

Poznámky:

* V okolí dopravných zón obstavaných obytnými budovami (existujúca mestská zástavba) tam, kde je preukázané, že v súčasnosti nie je možné prijateľné riešenie, ktoré by umožnilo dodržanie uvedených najvyšších prípustných hodnôt, možno pripustiť i vyššie hodnoty pri maximálnom využití možných opatrení na zníženie hluku. Pri výstavbe nových objektov v takejto mestskej zóne sa výstavba bytov povolí v rámci zaplňovania stavebných medzier a náhrad starých budov pričom musia byť splnené požiadavky odd. III.B. Výstavba škôl, nemocníc a stavieb podobného charakteru sa nepovoľuje.

** Zahrnuté sú všetky druhy dopravy (cestná, železničná, letecká, vodná).