29.03.2017
Dobrý deň prajem, čitatelia ma upozornili na problém v trase Zlatovce - Trenčianska Teplá. V správe píšete, že pre problém s vysporiadaním pozemkov na jednej časti trate nebude možné prestavať trať na rýchlosť 160 km/hod ale bude sa po nej jazdiť iba 100 km/hod: http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/archiv-vyjadreni-2016/oktober/trencin-vedenie-trasy-v-useku-zst.-trencin-trencianska-tepla.html?page_id=4953. Z tohto dôvodu by som potrebovala niektoré dáta pre túto časť modernizácie o čosi skôr. Konkrétne by som potrebovala vedieť, aké budú časové úspory na úseku Zlatovce - Trenčianska Teplá po modernizácii oproti dnešnému stavu pre rýchliky (také, ktoré budú prispôsobené rýchlosti 160 km/hod samozrejme) a aká pre IC vlaky (zvlášť tie, také, ktoré nezastavajú a také, ktoré zastavujú v stanici Trenčín).
Prečo padlo rozhodnutie uskutočniť túto modernizáciu napriek tomu, že úsek pri stanici sa nemôže zmodernizovať?
Formulácia, že „padlo rozhodnutie uskutočniť túto modernizáciu napriek tomu, že úsek pri stanici sa nemôže zmodernizovať“, nekorešponduje s reálnym stavom. Stavba s názvom „Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žel. km 100,500 – 159,100, pre traťovú rýchlosť do 160 km/h. – úsek Zlatovce - Trenčianska Teplá“ bola zahájená za štandardných podmienok ako v prípade ktorejkoľvek ostatnej investičnej akcie, t.j. od vyhotovenia projektovej dokumentácie, cez výber zhotoviteľa stavby až po realizáciu. Pôvodná projektová dokumentácia uvažovala s trasou, ktorá by mala viesť cez pozemok uvedeného vlastníka, ako aj mnohých ďalších. Zámer ŽSR ako investora stavby bol v súlade s dovtedy platnou a schválenou projektovou dokumentáciou vybudovať železničnú trať na rýchlosť 160 km/h aj v spomenutom úseku, čiže v km 124,268- 124,802. V danom čase boli vydané právoplatné stavebné povolenia, ktoré nám umožňovali realizovať stavbu v zmysle pôvodného investičného zámeru, ani dotyčný vlastník nenamietal nič voči právoplatnosti stavebného povolania. Vznik problematiky súvisiacej s majetkovo-právnym vysporiadaním nastal až v priebehu výstavby, pričom vlastník stavbou dotknutého pozemku si uplatnil svoje práva na ochranu majetku, ktoré mu umožňuje Ústava SR a príslušná legislatíva. Žiadal však, aby ŽSR vykúpili väčšiu časť jeho pozemku, ako nevyhnutne pre modernizáciu trate potrebujú, čo však zákon neumožňuje. Rozbehol sa dlhodobý, niekoľko rokov trvajúci právny spor na viacerých úrovniach. Každopádne boli zo strany ŽSR rešpektované a dodržiavané všetky zákonné postupy, ktoré vlastník pozemku inicioval, t.j. napriek právoplatnému stavebnému povoleniu sa ŽSR vyvarovali akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo byť vnímané ako nerešpektovanie legislatívy SR. Počas tohto obdobia za účasti zainteresovaných zložiek (ŽSR, generálny projektant stavby a zhotoviteľ) bolo pripravených niekoľko variantných riešení, t.j. aj pre prípad, že nedôjde k dohode s vlastníkom pozemku. Ako ekonomicky najvýhodnejším variantom bolo zvolené preprojektovanie časti úseku tak, aby za žiadnych okolností nedošlo k zásahu do súkromného pozemku, resp. ani ku čiastočnému obmedzeniu vlastníckych práv vlastníka. ŽSR sú zo zákona povinné pristupovať a nakladať účelne a hospodárne k majetku vo vlastníctve SR, preto bolo rozhodnuté zachovať pôvodné vedenie trasy, i keď za cenu zníženia pôvodne plánovanej konštrukčnej (traťovej) rýchlosti zo 160 km/h na rýchlosť 100 km/h na úseku 534 metrov. Tento model bol definitívne zvolený až v priebehu roku 2016 na základe podrobných ekonomických prepočtov a analýz. Tie jednoznačne preukázali vhodnosť jeho použitia a zároveň bola preukázaná nemalá finančná úspora v porovnaní s majetkovo-právnym vysporiadaním podľa predstáv a požiadaviek vlastníka pozemku, ktoré navyše v zmysle právnych predpisov SR nebolo možné.
Aké by boli prínosy investície, keby sa dal celý úsek modernizovať na 160 km/hod.? (poprosím v parametroch úspory času, ktoré som popísala, prípadne pridajte ďalšie, ktoré sledujete)
Investícia ako taká má zachovaný pôvodný ráz a charakter, zmena na uvedenom 534 metrovom úseku znamená len zanedbateľné, nevýrazné časové odchýlky, ktoré nebudú mať takmer žiadny vplyv na očakávaný prínos investície. Väčšina vlakov osobnej dopravy v železničnej stanici Trenčín pravidelne zastavuje, pričom v úseku km 124,268- 124,802 vlaky (100 km/h), v závislosti od smeru jazdy brzdia, alebo sa rozbiehajú, každopádne však nedosiahnu rýchlosť 160 km/h. V prípade IC vlakov, ktoré v stanici Trenčín nezastavujú predstavuje brzdenie a rozbiehanie sa vlaku z a na rýchlosť 160km/hod časovú stratu 30 sekúnd. Pri tvorbe cestovného poriadku by sa tento údaj vzhľadom na reálnu jazdu zaokrúhlil na 1 minútu.
Objektívna bilancia časovej úspory v úseku Zlatovce - Trenčianska Teplá bude k dispozícii až po ukončení výstavby (oficiálny termín zatiaľ nebol stanovený, ale predpokladáme, že to bude do konca roku /2017), kedy už bude možné prispôsobiť prevádzku po novom železničnom moste cez Váh na reálne podmienky a súčasne pre predpokladanú intenzitu podľa nového grafikonu vlakovej dopravy pre rok 2018. Aktuálne ŽSR disponujú nasledovnými údajmi o predpokladaných úsporách v celom úseku Bratislava- Žilina, resp. Púchov- Žilina:
Úspora jazdného času IC a R na úseku PU – ZA = 10 min (33 min navrhovaný vs. 43 min súčasný);
Úspora jazdného času IC a R na úseku BA – ZA = 14 min (145 min navrhovaný vs. 159 min súčasný);
Úspora jazdného času Os v úseku PU – ZA = 7 min (43 min navrhovaný vs. 50 min súčasný);
Úsporu jazdného času Os v úseku BA – ZA (teoreticky, prakticky sú to 2 až 3 Os vlaky) = 7 min (201 min navrhovaný vs. 208 min súčasný stav).
Upozorňujeme však, že ide o údaje pozostávajúce z matematických a empirických modelov, pretože v súčasnej dobe v úseku Púchov - Žilina prebiehajú aktuálne ďalšie dve investičné akcie.