23.01.2026

BRATISLAVA – Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) predstavujú výsledky Národnej štúdie uskutočniteľnosti vysokorýchlostnej trate VRT V4, ktorá preverila možnosti technického a prevádzkového zapojenia Slovenska do siete vysokorýchlostných tratí krajín V4 a Rakúska. Štúdia sa zameriava okrem iného aj na riešenie vedenia vlakov VRT cez železničný uzol Bratislava a na úpravy infraštruktúry potrebné pre zabezpečenie dostatočnej kapacity osobnej aj nákladnej dopravy.

„Vďaka vypracovanej štúdii je koncepčne uzatvorená myšlienka výstavby a rozvoja tratí VRT v Strednej Európe. Slovensko má aktuálne jedinečnú šancu naskočiť do rozbehnutého vlaku projektov okolitých štátov a ostať na mape vysokorýchlostnej siete európskych tratí TEN-T,“ povedal generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj.

Technické východiská a preverované scenáre

V rámci štúdie boli analyzované tri hlavné scenáre – dva rozvojové s novým trasovaním a jeden konzervatívny, založený na maximálnom využití existujúcej infraštruktúry železničného uzla Bratislava. Scenáre variovali aj miesto zastavenia vlakov VRT v Bratislave.

Tieto tri scenáre dohromady obsahovali 38 technických alternatív, vytvorených z 30 modulárnych úsekov. Po multikriteriálnom hodnotení zostalo sedem alternatív, ktoré boli podrobené detailnej analýze nákladov a výnosov (tzv. CBA).

Rozvojové scenáre uvažovali nad výstavbou nových tratí s traťovými rýchlosťami 160 až 200 km/h, vrátane nového prekonania rieky Dunaj a Malých Karpát. Odlišovali sa hlavne v spôsobe a mieste prechodu rieky Dunaj. Z dôvodu environmentálnych obmedzení, územnej nepriechodnosti a nepriaznivého pomeru prínosov a nákladov však neboli odporučené na ďalšiu prípravu.

Preferovaný technický variant

Ako výsledný bol identifikovaný konzervatívny variant, ktorý kombinuje nové stavebné zásahy so systematickým zvyšovaním kapacity existujúcich tratí, najmä na južnom brehu Dunaja. Tento variant kladie vysoké nároky na modernizáciu železničného uzla Bratislava, no je technicky realizovateľný a územne priechodný.

Kľúčovými technickými prvkami riešenia sú:

• vybudovanie novej železničnej stanice Bratislava západ pri Stupave, ktorá sa stane hlavným bodom vlakotvorby, údržby a koncovou stanicou pre vnútroštátne linky, zároveň stanicou pre vlaky VRT,
• presun servisného zázemia z Hlavnej stanice do stanice Bratislava západ, čím sa uvoľní kapacita v centrálnej časti uzla,
• modernizácia koľajiska ŽST Bratislava hlavná stanica, so zvýšením rýchlosti zo súčasných 30 km/h na 50 km/h a predĺžením koľají pre účely nákladnej dopravy do 750 m,
• štvorkoľajné prepojenie úseku Bratislava hlavná stanica – Lamač s mimoúrovňovým odbočením smerom na Bratislavu západ výstavbou dvojkoľajného železničného tunela,
• nová železničná trať Lamač – Bratislava západ – Zohor, vedená v súbehu s diaľnicou D2, s traťovou rýchlosťou do 160 km/h,
• nová vysokorýchlostná trať Bratislava západ – štátna hranica SR/ČR, navrhnutá na rýchlosť do
  320 km/h, s napojením na českú sieť VRT,
• nová spojovacia trať odbočujúca z trate od Marcheggu (Viedne a južnej Európy) za riekou Morava smerujúca do stanice Bratislava západ pre vlaky VRT v smere na Brno (Prahu, Berlín ....).

Prevádzkové riešenie a kapacita

Súčasná Hlavná stanica v Bratislave zostane zachovaná ako medziľahlá stanica pre vnútroštátnu aj medzinárodnú osobnú dopravu, vrátane vlakov VRT. Nákladná doprava nebude vedená po novej VRT, no štúdia technicky overila aj možnosti zvýšenia kapacity pre nákladné vlaky prostredníctvom tunelového obchvatu hlavnej stanice, čo bude predmetom ďalších dopravných simulácií.

Etapizácia výstavby

Projekt je rozdelený do dvoch hlavných etáp:

1. etapa (2030 – 2040) zahŕňa modernizáciu a rozšírenie železničného uzla Bratislava, výstavbu stanice Bratislava západ a napojenie na existujúce trate,
2. etapa (ukončenie 2046/2050) počíta s výstavbou plnohodnotnej VRT smerom do Českej republiky a s napojením na Rakúsko.

Celkové investičné náklady projektu VRT V4 vrátane súvisiacich úprav infraštruktúry železničného uzla Bratislava sú odhadované na približne 3,062 miliardy eur, pričom ďalšie náklady sú viazané na projektovú prípravu a výkupy pozemkov.

Jazdné časy a význam novej VRT

Realizácia projektu VRT V4 prinesie výrazné skrátenie jazdných časov medzi hlavnými dopravnými uzlami v strednej Európe. Na základe výsledkov štúdie sa po uvedení vysokorýchlostnej trate do prevádzky očakávajú nasledujúce jazdné časy vlakov kategórie VRT: medzi Budapešťou (Keleti) a Bratislavou hlavnou stanicou približne 102 minút, medzi Budapešťou a stanicou Bratislava západ 115 minút a medzi Budapešťou a Brnom 148 minút. Cesta medzi Bratislavou hlavnou stanicou a Bratislavou západ potrvá približne 13 minút, medzi Bratislavou západ a Brnom 33 minút a medzi Bratislavou západ a Viedňou 24 minút. Jazdný čas medzi Viedňou a Brnom sa predpokladá na úrovni 57 minút.

Pre dosiahnutie týchto jazdných časov je nevyhnutná a kľúčová výstavba novej vysokorýchlostnej trate medzi stanicou Bratislava západ a štátnou hranicou Slovenskej republiky s Českou republikou, pri ktorej sa navrhuje traťová rýchlosť až 320 km/h a novej trate medzi št. hranicou Rakúska a Slovenskej republiky a stanicou Bratislava západ na traťovú rýchlosť 160 km/h. Týmito úsekmi sa Slovensko zapojí do siete európskych vysokorýchlostných tratí a zabezpečí konkurencieschopné cestovné časy voči cestnej a leteckej doprave.

Ďalší postup

Ďalšími krokmi budú dopracovanie dopravných simulácií, zapracovanie preferovaného variantu do územnoplánovacích dokumentácií a príprava projektovej dokumentácie jednotlivých úsekov v koordinácii s partnermi v Českej republike, Maďarsku a Rakúsku.

O ŽSR – správcovi infraštruktúry

ŽSR sú správcom infraštruktúry a podľa zákona sú prevádzkovateľom železničnej dráhy na území Slovenska. Vyplýva im z toho povinnosť zabezpečovať a obsluhovať celoštátne a regionálne dráhy a organizovať na týchto dráhach dopravu pre všetkých prevádzkovateľov dopravy v zmysle dopravnej politiky štátu, a to bez akýchkoľvek diskriminačných obmedzení. V svojom portfóliu majú ŽSR v správe železničné trate (normálneho, širokého aj úzkeho rozchodu), trakčné vedenia, železničné tunely a mosty, železničné priecestia či železničné stanice.