27.11.2025
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) úspešne ukončili rozsiahlu rekonštrukciu výpravnej budovy železničnej stanice v Kežmarku, ktorá prešla komplexnou modernizáciou exteriéru aj interiéru. Zrekonštruovaný objekt ponúka komfortnejšie zázemie nielen pre cestujúcich, ale aj pre zamestnancov, ktoré vyhovuje súčasným štandardom. V neposlednom rade budova poteší nejedno oko fanúšikov architektúry.
KEŽMAROK – Cieľom rekonštrukcie stanice v Kežmarku bolo najmä zlepšiť technický stav budovy, jej funkčnosť a komfort pre cestujúcich či zamestnancov, ale aj zachovať jej estetický vzhľad. Výpravná budova, ktorá je súčasťou Ústredného zoznamu pamiatkového fondu a nachádza sa v ochrannom pásme Pamiatkovej rezervácie Kežmarok, tak od stredy 26. novembra 2026 opäť slúži cestujúcej verejnosti.
Po schválení všetkých dodatkov k zmluvám stála rekonštrukcia 2 553 894,60 eur bez DPH a bola financovaná z vlastných zdrojov ŽSR. Práce vykonávala spoločnosť STAVOCONZULT, spol. s .r. o., Stavbárov 1709/3, 071 01 Michalovce a celá obnova trvala 12 mesiacov od odovzdania staveniska, ktoré prebehlo 10. októbra 2024.
Detaily rekonštrukcie
V rámci prác sa komplexne obnovila strecha, bleskozvod, fasáda, vestibul, sociálne zariadenia pre ženy aj pre mužov, vnútorné priestory železničnej stanice a ďalšie časti objektu, pričom dôraz sa kládol na zachovanie historického charakteru budovy. Súčasťou rekonštrukcie bolo aj vybudovanie kamerového systému, rozhlasového zariadenia, informačného systému, štruktúrovanej kabeláže a novej NN prípojky. Dominantou zmenou viditeľnou na prvý pohľad je kompletne vymenená pôvodná strešná krytina z asfaltových šindľov s latovaním za medené opláštenie strechy, opravená fasáda v súlade s historickou hodnotou budovy, ale aj vymenené okná, dvere a doplnené ochranné mreže.
Návštevníkov určite zaujmú aj opravené vitráže okien vo vestibule, vymenená dlažba pod perónovým prístreškom či opravený drevený prístrešok. Rekonštrukciou sa tiež zlepšili tepelnoizolačné vlastnosti objektu, vďaka čomu sa ušetria náklady na energie a celkovo sa znížia prevádzkové náklady.
Prerobená výpravná budova železničnej stanice Kežmarok tak prináša vyšší komfort pre cestujúcich, ako aj zamestnancov ŽSR, ale predstavuje tiež dlhodobú ochranu významnej historickej budovy v centre Kežmarku. Táto stanica totiž prináležala Miestnej železnici v údolí rieky Poprad, ktorú tvorili v podstate dve železnice, už koncom 19. storočia.
História stanice
Prvou bola Miestna železnica Poprad-Kežmarok a druhou železnica Kežmarok – Spišská Belá, na ktorú neskôr nadviazala ďalšia, Miestna železnica Spišská Belá – Podolínec. Prvú koncesiu na výstavbu trate Poprad - Kežmarok – Spišská Belá získalo mesto Kežmarok v roku 1881, ale úmyslu na vybudovanie parnej železnice sa neskôr vzdalo.
Koncesiu na výstavbu železnice z Popradu do Kežmarku získala aj spoločnosť Siemens-Halske, ktorá ju plánovala ako elektrifikovanú. Narazila však na nesúhlas obyvateľstva, ktorej sa nepáčilo trasovanie železnice a ani dĺžka výstavby. Tiež panovala nedôvera voči hospodárnosti prevádzky takto koncipovanej železnice.
Výstavba sa nakoniec zrealizovala až na základe koncesie udelenej nariadením ministra obchodu Dr. Gregorovi Tátraymu a Karolovi Kostenszkému, ktorí aj viedli stavbu trate. Trať Poprad-Kežmarok bola napriek svojej náročnosti vybudovaná za 7 mesiacov a prevádzka na nej začala 18. decembra 1889.
Rozširovanie zázemia
Pokračovanie do Spišskej Belej sa začalo budovať na základe koncesie z roku 1891 a sprevádzkovaná bola ku dňu 6. júna 1892. Pôvodná výpravná budova v Kežmarku z roku 1889 pomerne rýchlo prestala vyhovovať potrebám prevádzky a už v roku 1893 bola vybudovaná prístavba k budove, a neskôr v roku 1898 bola budova nadstavená.
Ďalšie vzrastajúce potreby stanice boli vyriešené výstavbou novej výpravnej budovy v rokoch 1914 – 1916 (budova bola prevádzke odovzdaná 11. februára 1916). Architektonický návrh je dielom budapeštianskeho architekt Józsefa Pfinna, ktorý pôsobil vo funkcii hlavného inžiniera a námestníka riaditeľa Košickobohumínskej železnice, v spolupráci s Istvánom Schöndorferom.
Impozantná staničná budova sa nad mestom vypína na Michalskom vrchu. Jej symetrickú kompozíciu tvorí ústredná vyvýšená vstupná hala prepojená prízemnými krídlami s krajnými poschodovými časťami. Výstavba samotnej budovy stála približne 160-tisíc korún. K stanici patrí aj park z roku 1922 s tehlovým oplotením podľa návrhu Stefana Czennera.
O ŽSR – správcovi infraštruktúry
ŽSR sú správcom infraštruktúry a podľa zákona sú prevádzkovateľom železničnej dráhy na území Slovenska. Vyplýva im z toho povinnosť zabezpečovať a obsluhovať celoštátne a regionálne dráhy a organizovať na týchto dráhach dopravu pre všetkých prevádzkovateľov dopravy v zmysle dopravnej politiky štátu, a to bez akýchkoľvek diskriminačných obmedzení. V svojom portfóliu majú ŽSR v správe železničné trate (normálneho, širokého aj úzkeho rozchodu), trakčné vedenia, železničné tunely a mosty, železničné priecestia či železničné stanice.