06.10.2025
Železnice Slovenskej republiky 6. októbra 2025 úspešne ukončili stavebné práce na projekte Komplexná rekonštrukcia a elektrifikácia trate Devínska Nová Ves – štátna hranica (Marchegg). Napriek tomu, že išlo o relatívne krátky úsek, počas realizácie sa vyskytol výrazný počet komplikácií, ktoré zásadne ovplyvnili nielen priebeh prác, ale aj finálny termín ich dokončenia.
MARCHEGG – Projekt prispeje k zlepšeniu cezhraničnej osobnej aj nákladnej dopravy medzi Slovenskou a Rakúskou republikou. Prevádzková rýchlosť trate sa zvýši z 80 km/h na 120 km/h, čím sa skráti cestovný čas, zlepšia sa technické parametre trate a vďaka zvýšenej kapacite sa umožní častejšie spojenie.
„Nová trať bude rýchla, bezpečná a moderná, čo sú základné predpoklady na to, aby sa tu ľuďom dobre a pohodlne cestovalo. Som rád, že môžeme obnoviť priame spojenie z Hlavnej stanice do Viedne, ktoré ľuďom už určite veľmi chýbalo. To, že sa skrátil čas dojazdu znamená, že cesta vlakom bude rýchlejšia ako cesta autom a verím, že sa nám vďaka tomu podarí prilákať množstvo nových cestujúcich,“ uviedol minister dopravy SR Jozef Ráž ml.
„Rakúsko patrí medzi tri dlhodobo najvýznamnejšie destinácie v medzinárodnej doprave – do Viedne prepravíme ročne viac ako milión cestujúcich. Aj počas výluky na trati cez Marchegg sme zabezpečovali stabilnú mobilitu spojmi cez Kittsee. Teraz sa vraciame na zmodernizovanú a elektrifikovanú trať, ktorá prináša ešte kvalitnejšie spojenie. Vďaka nej sa cestovný čas medzi hlavnými stanicami v Bratislave a Viedni skráti a cestujúci budú mať k dispozícii až 38 spojov denne vrátane nových ranných a večerných vlakov REX. Verím, že toto zlepšenie opäť potvrdí, že cestovanie vlakom je prvou voľbou pre dochádzajúcich aj turistov,“ povedal Peter Helexa, generálny riaditeľ ZSSK.
Hoci bola zmluvná lehota výstavby stanovená na 300 dní s termínom dokončenia do 27. decembra 2024, práce boli napokon ukončené až 22. októbra 2025. Dôvodom boli viaceré vážne a nepredvídateľné okolnosti, ktoré priebeh výstavby výrazne skomplikovali.
„Dôležitosť zelektrifikovania tejto trate si uvedomuje celá Európa, ďakujem Slovenskej republiky, že k nej došlo. Nie je to len o rýchlikoch medzi dvomi metropolami, ale výrazne sa zapisujeme do potenciálu cargo kapacít. Ako zvyčajne, pri infraštruktúrnych stavbách spĺňame požiadavku trhu, avšak už dnes vieme, že len sčasti. Preto si na ŽSR uvedomujeme, že ďalšia fáza zvýšenia kapacity, a to projekt zdvojkoľajnenia, je nevyhnutná. Máme vlastnú skúsenosť v danom mieste, aby sme vedeli triezvejšie pripraviť aj túto investíciu,“ zhrnul generálny riaditeľ ŽSR Ivan Bednárik.
„Ukončenie modernizácie víta aj ZSSK CARGO, ktorá počas výluky realizovala prepravy smerom do Rakúska výlučne cez pohraničnú prechodovú stanicu Bratislava/Petržalka-Kittsee. Otvorením tohto prechodu sa zvýši kapacita pre železničnú nákladnú dopravu v smerovaní do Rakúska. Zároveň pribudne alternatíva, ktorá chýbala pri nemožnosti prepravovať nákladné vlaky cez Petržalku v prípade mimoriadnych situácií a iných obmedzeniach v bratislavskom uzle,“ doplnil generálny riaditeľ ZSSK CARGO Jaroslav Daniška.
Zložité podmienky výstavby predĺžili harmonogram
Jednou z prvých príčin meškania výstavby bola prítomnosť zákonom chránených živočíchov nielen v okolí staveniska, ale aj priamo na stavebných objektoch. Trať totiž prechádza územím so štvrtým stupňom ochrany prírody, ktoré je súčasťou európskej siete NATURA 2000.
V priebehu realizácie bolo preto nevyhnutné opakovane prerušovať stavebné práce z dôvodu výskytu týchto druhov. V spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR bol zabezpečený ich šetrný presun v súlade s hniezdnymi cyklami, čo si vyžiadalo nielen presun stavebnej techniky, ale aj úpravu postupu prác.
Ďalším významným faktorom, ktorý spomalil a zásadne ovplyvnil priebeh výstavby, boli rozsiahle povodne v apríli a septembri minulého roka. Záplavy zaplavili časť staveniska a poškodili stavebnú techniku. Aprílové povodne posunuli práce približne o tri týždne, zatiaľ čo tie septembrové, pri ktorých hladina vody dosahovala až 5 metrov spôsobili úplné prerušenie stavebných činností na celé dva mesiace.
Zároveň bolo znemožnené pokračovať v prácach aj z technologických dôvodov: na úseku dlhom 900 metrov už bola v tom čase zhotovená a urovnaná zemná pláň. Pohyb ťažkej mechanizácie po takto upravenom povrchu by spôsobil jeho deštrukciu a nutnosť následnej rekonštrukcie, čím by došlo k ďalšiemu zdržaniu aj navýšeniu nákladov.
Treťou závažnou komplikáciou bol technicko-statický stav mosta cez rieku Morava. Počas rekonštrukčných prác boli odhalené nezdokumentované vojenské zásahy z obdobia druhej svetovej vojny. Išlo o podzemný bunker prepojený s jedným z mostných pilierov prostredníctvom tunela vedeného rímsami mosta. Tento systém pravdepodobne slúžil na prípadné podmínovanie a následné zničenie mosta v čase vojny.
Zároveň bolo v hornej časti pilierov objavené betónové zosilnenie v spojoch klenieb, ktoré takisto s veľkou pravdepodobnosťou pochádzalo z rovnakého obdobia. Vzhľadom na požiadavky novej konštrukcie bolo potrebné tento betón odstrániť. Jeho odstraňovanie deštrukčnými metódami, najmä pomocou búracích kladív, však spôsobovalo silné dynamické otrasy, ktoré mohli narušiť statiku a celistvosť mostných klenieb. Z tohto dôvodu boli realizované dodatočné geotechnické prieskumy a následne upravená projektová dokumentácia, aby sa zabezpečila technická bezpečnosť celého objektu počas aj po rekonštrukcii.
Konečná cena diela k 6. októbru 2025 dosiahla 11 341 544,78 eur. Vďaka profesionálnemu prístupu všetkých zúčastnených strán sa ho napriek viacerým náročným okolnostiam podarilo úspešne dokončiť. Elektrifikovaná a modernizovaná trať medzi Devínskou Novou Vsou a Marcheggom je dnes pripravená plniť svoju úlohu v medzinárodnej železničnej doprave ekologickejšie, rýchlejšie a s vyššou kapacitou než kedykoľvek predtým.