17.07.2018

Aká je kapacita železničných tratí v SR na nákladnú dopravu a nakoľko je ročne využitá?

Kapacita železničných tratí v SR sa počíta na počet dodatočne vložených trás vlakov za 24 hodín bez rozlíšenia na osobnú a nákladnú.

Aké sú možnosti zvýšenia využitia súčasnej infraštruktúry na nákladnú prepravu?

Otázka je určená skôr na nákladných dopravcov. Zo strany ŽSR sú prideľované trasy podľa požiadaviek dopravcov a ŽSR priebežne prispôsobujú  svoje aktivity a ponuku služieb  v súlade s požiadavkami  dopravcov.         

Na akých domácich tratiach má nákladná doprava najväčší podiel?

V rámci vyťaženia železničných tratí nákladnou dopravou sa na sieti v správe ŽSR má nákladná doprava najväčší podiel na hlavných koridorových úsekoch nasledovne:

•           Čierna nad Tisou – Košice – Žilina – Čadca/Púchov – Bratislava
•           Kúty – Bratislava – Palárikovo – Zvolen/Nové Zámky - Štúrovo
•           Maťovce ŠRT – Haniska pri Košiciach ŠRT (širokorozchodná trať)

Aký bol objem nákladnej vlakovej dopravy, resp. výkonov dopravcov v roku 2017 a v prvom polroku 2018?

Analýza komerčných prevádzkových výkonov v nákladnej doprave (rok 2017), ktoré boli realizované všetkým dopravcami je  15,5 milióna vlkm (presné číslo je 15 555 284 vlkm)   a 19,189 miliardy hrtkm  (presné číslo je 19 189 045 000 hrtkm). Dopravné výkony nákladnej dopravy za obdobie 1.1. 2018 – 8.7.2018 sú 7,9 milióna vlkm (presné číslo je 7 907 000 vlkm)   a 9,717 miliardy hrtkm (presné číslo je 9 717 000 000 hrtkm).

Je pri súčasnom využití tratí na nákladnú dopravu ekonomicky potrebné, hospodárne vybudovať plánovanú širokorozchodnú trať z Košíc do Bratislavy? Nestačilo by tovary prekladať napr. v Haniske pri Košiciach, resp. v Čiernej nad Tisou a odtiaľ ich prepravovať ďalej po súčasných tratiach cez Slovensko? 

Prípravu projektu novej medzinárodnej železnice, ktorá by mala viesť aj cez územie Slovenska , koordinuje a projektovo riadi rakúska spoločnosť  Breitspur Planungsgesellschaft mbH Wien. Odpoveď na otázku, či tento projekt má pre Slovensko opodstatnenosť a či je reálny, zodpovie štúdia realizovateľnosti po jej dokončení, tiež v gescii rakúskej spoločnosti. Aktuálne sa pripravuje spustenie 3. etapy štúdie realizovateľnosti projektu širokorozchodnej trate, a to posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Až po dokončení celej štúdie (bude mať 4 alebo 5 etáp vrátane posúdenia ekonomickej návratnosti) bude zodpovedaná otázka, či je alebo nie je tento projekt realizovateľný.

Projekt sa javí ako zaujímavý z pohľadu aktívneho a priameho zapojenia Slovenska pri tovarových tokoch medzi východom a západom a pri presune týchto tokov z lodnej na ekologickejšiu železničnú dopravu. Rovnako tak z pohľadu možných investícií, rozvoja obchodu a nových pracovných príležitostí pre celý región Twin-City zahŕňajúci mestá Bratislava a Viedeň.

Treba však dôsledne a citlivo posúdiť všetky jeho aspekty s ohľadom na špecifiká a osobitosti Slovenska, preukázať jeho reálnu potrebu, význam, ale aj dopady a samozrejme ekonomickú stránku.

Slovensko samozrejme poskytuje pri tomto projekte potrebnú odbornú súčinnosť v zmysle dodania potrebných legislatívnych a odborných podkladov za Slovenskú republiku, k čomu sa zaviazala aj Vláda SR.

Čína nedávno plánovala posielať pravidelné ucelené nákladné vlaky do Bratislavy. Prišiel jeden skúšobný a ďalšie s cieľom v SR už neprišli. Čím si to vysvetľujete, nakoľko v súčasnosti jazdia nákladné vlaky z Číny cez Slovensko, odkiaľ a kam najmä?

Otázka je na nákladných dopravcov. ŽSR deklaruje pripravenosť vyhovieť požiadavkám na pridelenie trás predmetným vlakom.