05.06.2018

1. Potrebujem od Vás počuť, že na starších (nezrekonštruovaných) sa nastupuje do vlakov ťažšie, keďže sú vyššie a treba dvíhať nohy. Potrebujem túto vec od Vás ozrejmiť, že v akej výške musí byť hrana nástupišťa od temena koľajnice. 

Uvedené je presne definované technickými normami:

V zmysle predpisu ŽSR Z 10 platí:

Výška nástupnej hrany nad temenom koľajnice pre rozchod 1 435 mm je:

a) Pri prístupe na nástupište v úrovni koľají:

aa) 200 mm, ak je prístup k vlakom možný po celej dĺžke nástupišťa. Cestujúcim nesmie v prístupe brániť žiadna prekážka s výškou väčšou ako 200 mm. Posledné nástupište (najvzdialenejšie od staničnej budovy) môže mať výšku nástupnej hrany 250 mm,

ab) do 300 mm, ak je vzdialenosť nástupnej hrany nástupišťa od osi koľaje 1 650 mm a prístup k vlakom je zabezpečený z čela nástupišťa. Nástupište s výškou nástupnej hrany 300 mm sa navrhuje so vzdialenosťou 1650 mm len v tom prípade, ak je zaistené, že koľaj pri nástupišti nemôže poklesnúť viac ako dovoľujú prevádzkové odchýlky.

b) Pri prístupe na nástupište čelne alebo z mimoúrovňového prístupu, z ktorého sa neprechádza cez koľaje:

ba) do 300 mm, ak je vzdialenosť nástupnej hrany nástupišťa od osi koľaje 1 650 mm,

bb) od 300 mm (vrátane 300 mm) do 550 mm, ak je vzdialenosť nástupnej hrany nástupišťa od osi koľaje 1 725 mm. Mimo odôvodnených prípadov sa používa výška nástupnej hrany nástupišťa 550 mm. V prípade modernizácie môže byť aj výška 760 mm.

2. Ďalej,.. niektorí vozíčkari sa sťažujú na príliš strmé plošiny. Ako to je s plošinami vo vlakoch (najmä na východe Slovenska)? Problémom považujú hlavne nastupovanie napríklad v Dlhom nad Cirochou, kde sa nastupuje príliš vysoko alebo v Hažíne nad Cirochou, kde sa nastupuje príliš ďaleko. 

S touto otázkou sa obráťte, prosím, na dopravcov.