07.12.2017
Chcel by som sa opýtať niekoľko otázok v súvislosti s rekonštrukciou trasy medzi Bratislavou a Košicami.V súčasnosti je trasa zrekonštruovaná po Zlatovce. Kedy sa plánuje dokončenie rekonštrukcie až po Žilinu? Koľko bude trvať cesta vlakom medzi Bratislavou a Žilinou po úplne zrekonštruovanej trase?
Dokončenie rekonštrukcie až po Žilinu by malo byť hotové do konca roku 2020. Celková úspora času po dokončení celého úseku bude pre cestujúceho cca pol hodina oproti dnesku pi rýchlikoch. (Prvých 15 minút úspory času pri rýchlikoch prinesie už nový GVD teraz od decembra vzhľadom na dva dokončené úseky modernizácie).
Aký je plán na ďalšiu rekonštrukciu medzi Žilinou a Košicami?
V tejto chvíli tento plán nie je presne stanovený, nakoľko nie je jasný spôsob financovania modernizácie železničných tratí po roku 2020, po skončení Operačného programu integrovaná infraštruktúra. ŽSR majú v zásobníku projektov viacero úsekov, zatiaľ nad rámec pridelené balíka financií.
Z prostriedkov CEF bude financovaný úsek Poprad – Lučivná, na ktorý sa aktuálne realizuje výberové konania – nadlimitná súťaž na výber zhotoviteľa. S jeho realizáciou by sa malo začať v roku 2018 a hotový by mal byť v roku 2020.
Z akého dôvodu sa na Slovensku prispôsobujú trasy na 160km rýchlosť a nie aspoň 200km ako je to bežné v západných krajinách?
Modernizácia úsekov železničných koridorov č. Va Bratislava – Žilina – Košice a č. VI Žilina – Čadca št. hranica SR/ČR prebieha do roku 2023 podľa pravidiel a rozhodnutí Ministerstva dopravy a výstavby SR v zmysle Operačného programu Doprava 2007-2013 a Operačného programu integrovaná infraštruktúra 2014-2020. Všetky stupne projektovej dokumentácie boli spracované s ohľadom na výšku investičných nákladov a náročnosti realizovať stavbu v danom území pre modernizáciu do rýchlosti 160 km/h bez výrazných rýchlostných skokov.
V období OPD 2007- 2013 predbiehala projektová príprava modernizácie koridoru č. Va aj pre úseky Košice – Liptovský Mikuláš rovnako pre rýchlosť do 160 km/h, čo však v realizácii vzhľadom na náročnosť, vyplývajúcu z geologickým pomerov predstavovalo vysokú investičnú náročnosť. Na základe tejto skutočnosti a pripomienok hodnotiteľa Jaspers, ŽSR v roku 2015 objednali aktualizáciu Štúdie realizovateľnosti úseku Žilina – Košice – Čierna nad Tisou štátna hranica. Výsledkom štúdie, na základe pripomienok Jaspers, sú alternatívne riešenia úseku Liptovský Mikuláš – Košice s rýchlosťami nižšími ako 160 km/h, aby sa dosiahla nižšia výška investičných nákladov a obmedzil sa tak počet umelých stavieb akými sú tunely, mosty, zárubné múry pri preložkách trate a podobne. Je preto potrebné v ďalších krokoch zohľadniť výsledky spomenutej štúdie a adekvátne prepracovať projektovú dokumentáciu.
Štúdia realizovateľnosti z novembra 2015 ohľadom modernizácie koridoru č. IV Kúty št.hr – Štúrovo/Komárno št.hr. posúdila a vyhodnotila alternatívy rýchlostných variantov pre rýchlosti do 160 km/h a do 200 km/h. Z titulu nenáročnosti terénu a zachovania pôvodnej stopy pre väčšiu časť koridoru č. IV bolo MDV SR rozhodnuté, že v stupňoch projektovej prípravy bude uvažované s rýchlostným variantom do 200 km/h.
ŽSR majú snahu o čo najefektívnejšiu modernizáciu koridorov, ktorú majú správe, avšak je nevyhnutné zohľadnenie prínosov z modernizácie vo vzťahu k výške investície, ktorá je posudzovaná hlavne zo strany MDV SR ako riadiaceho orgánu pre fondy EÚ.
V Bratislave a okolí sú momentálne využité trasy na 100 % a nie je z tohto dôvodu možné výrazne zvýšiť počet vlakom medzi hlavným mestom a okolím. Plánuje sa nejakým spôsobom riešiť táto situácia?
V dopravnej špičke sú trasy vyťažené, mimo dopravnej špičky je možné ešte zvýšiť počet vlakov.